moje myslenie
v rozličných chodoch po hore
chodoch dole po myšlienkových
v pravej miere akú nepoznám
milosrdenstvo hnacieho motora
aké zaznám
iba čas, ktorého sa vzdávam
v prospech stranou
myšlienky jest chrám
na vrub na líc
dlaňou, alebo kostrou
ak pohneš vzídeš
z pohnútky v afekte
z šera do kontextu
k svetu medzi iným
spomenutým ako zo závisti
tak aj spoluvinným
prúdom čo vracia
vracia zo zabudnutia do zabudnutia
kým ešte bijú hlavy proti múru
úder
úder tak veru
zvedený okolo svojej kosy
zatočí s myšlienkami a tie ho nechajú byť
si bol aj sám
aj sám
sebou na, ktorom jazyku ako vo farbe tieňa
doma
bez dychu čo spúšťa sa vôľa špirálou si bol
aký berie dychom
jedným za slovo iným sám
ale ty a tvoja
pravda nad človeka
udržateľná vedľa morálky slobody ako absolútnej
prehry na istotu
od začiatku ničoty ich neuralgiké body momentov
kde zvíjajú zvŕtajúce sa šelmy od karmy
panujúcej a rozdeľujúcej pod vplyvom čo súži
ko-existencia-kot
zavŕtavajú svoje háky pod šľachovitú kožu
Celá debata | RSS tejto debaty