Brány sa rozhodne rozostúpili
ale do klína nepadla hviezda
padla iba hlava
do klína
ktorý klínom vybíja
v diaľke na blízku
po blízku v diaľke
súčasne ide hore
až k diere čiernej
hore
padla iba hlava
do klína
ako živý bič
čo slovo zaklína
udrel
momentálne vedľa
vôľa, ktorá nikam neved ie
myšlienky na viac
menej ako slová
aké riadia ich svaly
hory ich svalov
a dookola bez slov
zo života sa vytráca vedomie
jeho moci
čo nad ňou supy krúžia
dvom pánom čo slúžia
myšlienky
kde chlpy sa im ježia
a ako zimomriavky bežia
k agonu čelom vzad
do gágora pohol sa ľad
do gágora sánku
a zo sánky gágor
svetonázor
za zmienku
čo zmizne ako polotovar
mor, mor, mor
vzor či parabola smola
Celá debata | RSS tejto debaty