na roztrhanie medzi nebom a zemou
po hrane zločinu, ktorá zvoní každému ináč
veci sa uberajú svojou cestou
nezávisle na zvolení vatšiny mužov
medzi ženami
čo z mesa a kostí
nesú deti
do nových koncov
fysis, ktoré sú všade tie
za aké sa berie
organizmus akým celok v náture života
vládne a
hora čo prenáša
cez srdce ako cez most čo horí
mu ide v petách
ona sama
slepá v smrti
vedomia svojho nutnosti
jaskyňa a priepasť
sektor jej vlasť.
a amor skľúčený láskou
bolí ako existencia
Celá debata | RSS tejto debaty