Vraciam sa do zabudnutia. Ešte nikdy slovo nepadlo na úrodnú pôdu? Som snáď na úplný smiech? Konečné dôsledky nekonečných problémov. Katarzia. Hlava vysí na vlásku. Mám podotázku. Znova zanechávam po sebe nezmazateľnú šmuhu. Si na ťahu. Meno, zviera, vec. Fundament civilizácie. Každá asociácia, ktorá ma necháva chladným. Si svoje myslím za predpokladu, že mi neostáva nič iné. Prichádzam na slová svoje aby sa nepovedalo, že nemám iné myšlienky na vedomí. Svoj spôsob si, ale vedomie neuvedomuje. Je nespôsobilé. V štvrtok najneskôr v piatok odchádzam, alebo až v sobotu. Sa uvidí. Dovtedy len bojovať. Bojovať proti veterným mlynom. Ako keď udrie bič vôle. Bičom vôle sa bude dať všetko ako ináč. Aby sa nezviedla pozornosť na iného, ale vždy toho istého. Je to ten istý život, ktorý je vždy iný.
Tento web patrí pod
Celá debata | RSS tejto debaty