Každý deň sa pripravujem, že bude horšie už len horšie, že bude. Neverím, v to, žeby nebolo horšie. Nevidím nádej, v živote, ale skôr, v jeho konci. Morbídna láska k životu mňa rozhodne neposúva za hrob. Byť, alebo nebyť by mohol tvoriť ´pekný epitaf´. Zákon schválnosti, v ktorom sa človek naschvál stavia životu tvárou, v tvár. Musí si zrátať, ale koľko ho bude stáť život. V jeho ozvene smrti ešte bude počuť slová, ktoré vypustil do vetra. Niekde ďaleko kde jeho oči sa dokorán otvoria ´žene´. Ale nič sa ešte neotvorilo skôr ako tie oči, s ktorých vypadol. Mal by sa pohnúť a možno sa aj pohol, ktorá ho ťahala pointa nevedel. Skutočne mu život asi ani nesedel. Nesedel mu ako sedí nebo na zemi a zem na nebi. Nič sa o tom nehovorilo, všade bolo ticho, ale ten svet sa ani toľko nedal vytrhnúť s tichého smútku,snívania, snívania o bytí, ktoré ho prebudilo.
Celá debata | RSS tejto debaty