národný satanista

Večný návrat je remisiou,či znova zrútením sa sveta vôle k moci do
seba,sveta, ktorý je ´inde´. V každom prípade inde. Na viac sa mu zdá,
že keď svet príde ho unesie ako nebo čo mu padá na hlavu, kým s peklom
sa zanesie.

Na misky váh čo mu deň čo deň strpčujú osud. Masky vedomia netvoria
fundament ilúzie. Na čom si zakladá je, že bytie od akého je odstavený
mu pre predstavu ani nedáva dôvod nato, že tu je. Tak povediac pre
predstavu ani nevie, že existuje za okolnosti normálnych a bez rečí sa
teda ´deje´. Cítim v tom rozdiel. Inšpirácia je vedomie, ale vedomie
neinšpiruje. Dýcham jedným dychom životom a telom. Život je v tele a
telo je v živote, ktorý nikde čas berie. Láme ho ako slovo históriu,
ktorou nezačalo. Predstava je objektívnou existenciou vecí o sebe. To
by sme mali. Bytie sa už z toho pohľadu javí ako nepriechodné. Temnota
bytia je nepriechodná, a ja celkom márnim čas. Som doslova zviazaný
časom. Každá minúta trvania mi berie dych na slovo. Iba som dal, a ona
iba vzala. Všetko sa javí iné ako nápodoba. Nápodobne rozmýšľam. Je to
plagiát.Skutočne si neviem vymyslieť nevymysliteľnejšieho človeka.
Človeka, ktorý chodí sem a tam von. Potím krv skrz otvorené rany
života. Život je otvorenou ranou. Čas je krv čo z nej vyteká pod
kontrolou. Mám to krvácanie konečne pod kontrolou racia. Nedráždi
zmiju bosou nohou.
Syčíiíím krik vychádza z mojich pier. Kybernetik moci. Vôľa k moci je
prenosom. Preto, že prenáša ma vôľa k moci. Vôľa ma nesie k moci.
Médium je ale správou. Vôľa je mocou.

Suchá správa. Zašiť sa pod Zem. Logika ako teória vôle k moci onoho?
Ono má moc vôle k sebe. Naopak to nepôjde. Chce čas, ale ten, ktorý si
berie bytie nemá v celku hodnotu. Odpozorované od života, ktorý je
medzi životom a smrťou predsa len tým čo sa musí v tom prípade zdať
neindiferentné. Ak taká medz existuje. V medziach tejto existencie,
ktorá nemá žiadne ohnisko. Pália ma mŕtvoly pod perinou z hliny. Je tu
síce jatka,ale moment prekvapenia hraje svoje.

Dávam slovo a slovo platí. Dávam krk a na ňom mám život. Kľúč k
sebeliberácii je v tebe, ale ona ja je inde. Nie je v stave. Medze
súčasnosti sú procesmy, ktorými sa orientuje na svete pod zemou.
Underground je takým svetom a my sme v ňom samom. Ale ak by sme boli
vo svete samom aj ten svet by musel byť sám o sebe svetom by musel byť
pod zemou, ktorá je ´živobytím .´ Avšak naším živobytím je smrť
Zeme je ekocída. Je to bieda. Zem je umorená človekom? Zem je otrávená
človekom? Zem, ktorá je v myšlienkach vecou o sebe ľudskou? Nie táto
Zem nám nepatrí, a my tu nie sme nič. S tým paradigmatom, ktorého
prizmatom sa veci vidia ináč.
Ako ináč sa veci vidia a alebo ako by sa veci s vedomím ich samých
vidieť mali? Nie veď, ale my sme na na veci neprisahali. Ostali nám
iba v predformách pudových duševných pochodov za vodou. Tieto hnutia,
ktoré nás nútia si uvedomovať svoju povinnosť iniciovať zánik. Sme od
toho tu aby sme si vyšli za slovom svojím do okamihu v akom sa bude
poznať, že o poznanie bohatší je človek až po smrti.
Absolútny nedostatok absolútne všetkého možného teda nemožnosť.