V matke
Vidí sa sám rod
V detve jeho
Z duše nenávidím človečinu
Ex machinu na boha-tele
Smiechom duše samej-sem-tam,
ston aký zabíja pod pojmom času
O ňom precitá afekt
Bytie aj konečná stanica
Tam čaká cica
Večná vrhá pohľady do vnútra
Z jeho myšlienok, ale nič nevyčíta
Z ostra prenáša váhu jeho dna
A od podlahy zeme vydáva zvuky KVLT-u
Hovorí od samého seba by sa mal
Nechať počuť a vidieť dvojmo
A potom pojmovo by sa ti malo zachcieť
Ma zbaliť ako za onoho
Diania aké mi dávalo okamih na rade
Okolo neho
Celá debata | RSS tejto debaty