národný satanista

O sviatku neviem nič

….sviatok čoho, koho Ľuboš?

neviem ako definovať chaos. Zarathuštra k tomu vie povedať toto; len ten kto má ešte, v sebe chaos môže stvoriť ´tancujúcu hviezdu´… tancujúcu dúfam, že nie padajúcu, lebo aj o padaní sa tam hovorí, že keď niečo padá to ešte postrč aby to padlo skôr—samé ešte, ešte.

Ten článok ordo ab chao čítam a veľmi ma baví, vlastne som ho včera skoro dočítal.

Asi to záleží na myšlienkach, v akých dráhach sa pohybujú. Keď myslíš, že s toho chaosu myšlienkového niečo vzíde, že z neho vzíde nejaký tvorivý teda plodivý moment, že naopak by v tom poriadku ten chaos plodiaci, tá plodivá chaotická sila akoby ustala, ustrnula… ide o to či sa svet môže zastaviť, alebo či jednoducho ten chaos plodí chaos..či chaos plodí poriadok to neviem. Je to otázne, no Nietzsche na toto reaguje, v tom zmysle, že charakter sveta berie ako chaos, keď tvrdí, že vlastne žiadne prírodné zákony neexistujú–chaos je charakterom sveta a nie poriadok, že preto teda moc, v každom okamihu je svojou poslednou konsekvenciou.

Pre Nietzscheho je svet jedným veľkým chaosom, chaosom, ktorý sa inák nedá ani myslieť–napadá ma taká nejaké predstava, že keď rozvíriš, vo fľaši z vodou nejaké čiastočky malé a oni potom keď fľašou prestaneš trepať sa usadia na DNO a to je potom ´ poriadok´–neviem či som o to nečítal aj v DNE koniec koncov.

Poriadok s chaosu niekto možno dostane, ale záleží čo v čom je. Keď hovoríme ´s´chaosu.´ Povedal si že človek je mierou ľudstva-máme definovaného človeka?

Čo tvorí chaos samotný? Je chaos stupňom poriadku? Môžme tu hovoriť o entropii, o entropii, ktorá je vlastne mierou odchýlky od poriadku teda od usporiadania? Keď napríklad hovorím o tom, že človek ako živý tvor je odchýlkou mŕtveho tak hovorím od tom, že živé je odchýlkou mŕtveho čím myslím, že ´živé ako poriadok´ je ´odchýlkou chaosu´ ako zásadnej mŕtvolnosti sveta, v ktorom poriadok absentuje teda sveta v celku relatívne mŕtveho?

Lebo mimo nášsvet náš živý svet je sotva nejaký poriadok. Keď tú našu pracovnú, terénnu definíciu zúžime na náš svet tak v tom našom svete snáď máme poriadok s chaosu mŕtveho máme poriadok živého, ale obecne na celý vesmír sa to asi nedá aplikovať tam si myslím sa zo žiadneho chaosu poriadok netvorí, ale je možné, že človek má túto potrebu veci nejak klarifikovať, že má potrebu si veci vyjasňovať, čo by som bral ako zužovanie chaosu do toho poriadku ako sa ´usporiadávanie´ v nejakej spontánnej miere sa dávanie ´do poriadku´, ale žeby sa chaos dal dať do poriadku a nič to s ním nespravilo?

————————————————————————————————————————

Vieš keď sa chaos vyskytuje ako realita, ako istého druhu určitý reálny ´stav´…nie je to stav dokonalosti, ktorá je povedzme smrťou. Vezmeš si, že máš dve stavy, s ktorých je jeden poriadok a jeden chaos;možno povedať,že chaos je zmenou stavu na poriadok? Dáva ti to zmysel? Len ten kto ešte v sebe nosí ´chaos´ doká

že stvoriť tancujúcu hviezdu, alebo hviezdu v tanci?

Keď je niečo  ´v´ ako to definuješ? Môžeš povedať ´v stave´, alebo ´v poriadku´, ale môžeš povedať aj ´v chaose´?

..Zarathuštra má chaos ´v sebe´ to znamená že on sám nemusí byť ešte v chaose. Zarathuštra môže byť v poriadku aj keď má chaos´v sebe´, lebo jedno je v druhom. Teraz je otázka čo je v čom. Môžem povedať som dobrý v tom a v tom, alebo môžem povedať, že to a to mám jednoducho v sebe pokiaľ viem nejak definovať čo to v sebe znamená niečo mať.

Keď vychádzaš zo solipsizmu, ktorý je akceptovaním len jedinej jednej reality, ktorá-je daná subjektom tak v objektívnej realite je možno poriadok, ale ja mám v sebe chaos.Objektívnu realitu neuznávam-v objektívnej realite môže byť začlenené ako ty vravíš objektívne usporiadanie sveta, ale tento svet mne je nepochopiteľný lebo ja vychádzam len zo svojho subjektu, zo subjektívnej povedzme podstaty svojho vnímania-nevnímam veci z hľadiska objektu, nevnímam veci s objektívnej podstaty aj keby tieto veci mali korešpondovať s niečím objektívnym vo mne snáď aj keby mali odpovedať na niečo objektívne vo mne.

Mať v sebe chaos znamená zo, že s toho chaosu, ktorý človek v sebe má nakoniec stvorí poriadok? Keď ide o dve stavy ja to porovnávam, ako vždy medzi živým a mŕtvym je rozdiel v chaose a poriadku? Je entropia to správne slovo?

Môžem povedať o mŕtvom, že je nezúčastnený? Je zúčastnený´súčasťou´? Som ja súčasťou poriadku, alebo je poriadok súčasťou mňa, som ja súčasťou chaosu, alebo je chaos súčasťou mňa a je to otázka buď, alebo?

Chaos môže byť veľký, poriadok malý.. chcem si to v hlave usporiadať ale nemôžem si ´to´všetko čo je tam vonku usporiadať tu vo svojej malej hlave. Nietzsche to rozdelil; chaos je niečo čo mám v sebe a tam vonku/ povedzme v celom vesmíre je potom čo? snáď poriadok?/ —vieš, že príroda svoje zákony neporušuje-platia tieto zákony, pravidlá o vesmíre a je vesmír prírodou?

—————————————————————————————————————–

Hovoríme prírodný poriadok, ale povieme aj prírodný chaos? Hovorí sa, že všetko má svoje medze, že všetko mechanické dianie ak chceš/aj keď to nemáš rád to slovo/, ale budiž pre tento prípad/povedzme dobre chemické dianie/, že všetko také chemické dianie má svoje medze, ale v čom sú tieto medze? Ty hovoríš o ´ohraničovaní´; nič ohraničené ničím; je nič chaos? Ohraničuje nás chaos, alebo nás ohraničuje poriadok? A čo spadá kam? Spadám ja zo svojím trápnym životom do poriadku, alebo do chaosu? Kde nič tu nič ohraničené ničím, alebo ohraničené všetkým dianím? Mali by sme-vedieť povedať čo s čoho vychádza; keď vychádza poriadok, s chaosu potom tu musí byť v poriadku hranica chaosu a v chaose snáď hranica pre poriadok. Kto to zistí, kto vytíči hranice; kde už končí poriadok a kde začína chaos, keď chaos mám v sebe a svoje ja mám v poriadku?

Čo je v čom, alebo je toto otázka vtákopyska, ktorý znáša vajce? Je vtákopysk, ktorý zniesol s chaosu vajce do poriadku, v poriadku sám, alebo je, v chaose,v

ktorom je jeho z chaosu znesené vajce? odbočujem od témy s poriadku do chaosu?

…mal by som sa pýtať čo bolo skôr, že či poriadok a či chaos, keď mi tvrdíš, že poriadok je s chaosu? Znamená to snáď, že  poriadok pre poriadok vznikol,s chaosu, že  vznikol, s poriadku, že chaos dáva poriadok? Dobre-len pre poriadok povedzme, žeby poriadok bol s chaosu chaos teda musel byť prvým usporiadaním , princípom, s ktorého sa zrodil ´chod´ sveta- chápeme vlastne poriadok ako ´pohyb´ ako plynulí chod a fungovanie niečoho, alebo chápeme poriadok ako nejakú vlastnosť živého, ako nejakú organizáciu živého podmienenú?Bavili sme sa o tom, že nepodmienené patrí do patológie; teda poriadok aby sme si to zjednodušili povedzme nie je priamo s chaosu, ale môžme povedať, že je chaosom podmienený. Nebyť chaosu nebol by ani poriadok. Vyplýva nám, s toho, že-pre poriadok máme chaos, že chaos je nedokonalý stav ešte len zárodočného poriadku? Ak je teda stavom, s ktorého sa má nejakým podmieňovaním

ten poriadok dať-neskôr dostať ak teda.

Myslím, že načo tu narážame je určité ´prirodzené usporiadanie´ určitého behu, alebo pohybu prípadne ´stavu´. Ty si myslím sa ma pýtal či pohyb podmieňuje stav, alebo naopak či stav podmieňuje pohyb, a to si myslím je zásadné pre naše skúmanie.

Mohli by sme do toho ešte zahrnúť ´čas´. Je čas prirodzeným usporiadaním ´ľudského sveta´? Oproti chaosu je čas prirodzeným usporiadaním povedzme ´živého´? Keď žijem tak ´som´, keď nebudem tak už ´nebudem´ mať ja, ktoré by bolo. Ja ako živý organizmus som do určitej miery/entropia/ usporiadaný tým svojím časom, ktorý je mi tu na zemi ´daný´. Keby som urobil, s toho času všetkého aký mám chaos mohol by som povedať, že budem žiť na večnosť? Keby sa čas povedzme preto, žeby bol , v stave chaosu nedokázal nijak usporiadať znamenalo by to pre mňa, že som fakticky nesmrteľný? A to nesmrteľný v tom zmysle, že chaos sa vždy nejak sám obnovuje, že má nejaký skrytý mechanizmus-sebaobnovy? Vieš Ľuboš nato ´prišiel´ Nietzsche, keď sa pýtal o svete toto; je svet večne sa seba tvoriaci a večne nevychádzajúci zo svojej originality, sa vždy obnovujúci? A odpovedal si, že nie,že svet sa večne vracia a teda dáva len taký aký už raz je a negeneruje svoje nové tváre, neobnovuje sa permanentne znova a odznova od počiatku za, ktorý sa chytá aby ho vždy dobiehal, dobiehal až na-svoj koniec a zase odznova. Čiže paradoxne Nietszche svetu uvalili tento zákon o nemožnosti večnej sebeobnovy práve, v zmysle sebatvorby. Keď hovoríme o tom, že s chaosu-sme v poriadku, že sme dostali s chaosu poriadok tak myslíme tým, že chaos je onou večne tvorivou silou, ktorá vytvorí aj poriadok v konečnom dôsledku?

——————————————————————————————————————-
Chaos alebo poriadok nie je prežitý a človek sa takto asi nevyhraní nikdy aby povedal, že som medzi chaosom a poriadkom. Ako-buď jedno, alebo druhé ako Sofiina voľba, ako voľba, alebo rozhodnutie ako povedal Nietzsche proti všetkému, v čo sa verilo čo sa malo za ´svaté´,.ale

Nenechávaš ´nič´na náhode, ale sám poriadok chceš nechať na náhode chaosu? Potrebovali by sme pracovnú definíciu chaosu, s ktorého sme dostali poriadok, alebo teda niečo medzi chaosom a poriadkom, keď to medzi chápeš ako ´vymedzené´. Samotný človek je ´vymedzený´, moja ´vymedzenosť,´

Vychádza Nietzsche, s pôvodnej originality chaosu a vidí, v ňom implicitnú možnosť sebaobnovy aj keď paradoxne za ´poriadok vesmíru´ považuje ´večný chaos´, ktorý nemôže ústiť nikam inam ako do večného sa opakovania?To mi pripadá–ako keby nariaďoval chaosu aby sa dal do poriadku. Lenže chaosu sa poriadok nariadiť nedá. Prečo by z neho mal plynúť?

Hľadať, v chaose poriadok v zmysle usporiadania, nejakého logického usporiadania, k tomu aby človek objavil, v chaose niečo viac ako niečo ako poriadok. Existuje rovnováha poriadku a chaosu?

Upiera originalitu chaosu, s ktorého je poriadok? Upiera originalitu svetu, s ktorého je nakoniec aj ten poriadok? Znamená to snáď, že kto má, v sebe chaos ako keby mal v sebe svet chaosu? Vlastne neviem pochopiť jedno, že keď Nietzsche vymaní svet z nutnosti sa večne obnovovať po starom tak, že mu navráti znova ´poriadny chaos´, alebo ´chaos, ktorý je večný´, len aby tvrdil, že svet skôr, alebo neskôr sa zase vráti do stavu, s ktorého vyšiel—keď je svet stavom, keď bol stavom pred tým ako došlo k tomu, že s toho stavu vzišiel poriadok nakoniec prečo by sa do toho stavu ten svet vracal a nerozvíjal sa ďalej do doby snáď keď sa jeho nekonečná potencialita vyčerpá?

Zaviedol Nietzsche rad vo svete večného chaosu nato aby dokázal, že-tento svet pokiaľ vyplynul zo stavu večného  chaosu, pokiaľ tento náš ´svet v poriadku´ vyplynul s večného chaosu tak jediným možným jeho zákonom je sa do toho stavu chaosu vrátiť ako pred svoje stvorenie , ktoré nejak preskočí do zadu aby sa dostal pred ten stav, ktorý ho doviedol kde je, aby sa dostal, s toho stavu do stavu iného, aby tu už nebol od toho stavu, od ktorého tu je, ale aby sa vrátil kde bol?; teda svet, ktorý sa s chaosu stal svetom poriadku sa znova vráti do chaosu pred poriadkom, lebo nemá možnosť svojej sebaobnovy večnej, ale skôr má možnosť mať nejakým spôsobom ´vtlačený´ určitý charakter poriadku. Tento charakter Nietzsche nazýva inteligibilný ako som už písal.

Môžem ja povedať, že na tomto svete, v poriadku by ešte nebolo nič chaotické nebyť toho, že tento stav, s ktorého vzišiel ako ty tvrdíš poriadok, tento stav

teda menovite ´chaos´, že tento svet doviedol sám sebou a nejakým mávnutím čarovného prútika k poriadku ako som sa  napríklad ja bez rozumu doviedol k rozumu, len preto, že som to vlastne nebol ja, že to bolo moje racio, ktoré o sebe nevie ktoré sa doviedlo k sebe a ktoré tak doviedlo k sebe aj mňa zatiaľ čo, ale ja vlastne nie som ja, lebo akoby som sa ja bez použitia seba doviedol k sebe aby mi to len ne- bolo záhadou?

Môžem ja povedať, že na tomto svete, v poriadku by ešte nebolo nič chaotické nebyť toho, že tento stav, s ktorého vzišiel ako ty tvrdíš poriadok, tento stav

teda menovite ´chaos´, že tento svet doviedol sám sebou a nejakým mávnutím čarovného prútika k poriadku ako som sa  napríklad ja bez rozumu doviedol k rozumu, len preto, že som to vlastne nebol ja, že to bolo moje racio, ktoré o sebe nevie ktoré sa doviedlo k sebe a ktoré tak doviedlo k sebe aj mňa zatiaľ čo, ale ja vlastne nie som ja, lebo akoby som sa ja bez použitia seba doviedol k sebe aby mi to len ne- bolo záhadou?

———————————————————————————————————————Môžem ja povedať, že na tomto svete, v poriadku by ešte nebolo nič chaotické nebyť toho, že tento stav, s ktorého vzišiel ako ty tvrdíš poriadok, tento stav

teda menovite ´chaos´, že tento svet doviedol sám sebou a nejakým mávnutím čarovného prútika k poriadku ako som sa  napríklad ja bez rozumu doviedol k rozumu, len preto, že som to vlastne nebol ja, že to bolo moje racio, ktoré o sebe nevie ktoré sa doviedlo k sebe a ktoré tak doviedlo k sebe aj mňa zatiaľ čo, ale ja vlastne nie som ja, lebo akoby som sa ja bez použitia seba doviedol k sebe aby mi to len ne- bolo záhadou?

..môžem v skrytosti uvažovať; v skrytosti pred svetom uvažovať chaos ako jediný možný poriadok, ktorý je faktický; logicky, alebo preto, že forma bytia je chaos, že forma bytia je poriadok. Je smrť tiež určitého druhu ´formou´? Stav, ktorý je smrť povedzme, že smrť je stavom, že do toho ´stavu´ ma dostal ´život´ ako niekto dostane ženu do druhého stavu, tak, že do toho stavu menovite smrti niekoho dostane život teda rozumej chaos, bude už preto ten stav smrti ´poriadkom´? Pokiaľ si vezmeš, že život ako ´stav 1´ nevedie nikde inde než do ´stavu 2,´ ktorým je smrť teda neexistencia tak dokážeš už len s toho holého faktu, holého až na kožu vyvodiť, že si dostal s chaosu poriadok?

Myslím,že chaos nevedie k poriadku nutne. Chaos je organizáciou, v dezorganizovanosti, je vlastne absenciou poriadku. Keby som mal chaos definovať bola by to absencia poriadku. Teda stav, v ktorom absentuje poriadok. Teda poriadok chýba. Tento chaos sa nemá myslím potrebu logicky dávať do poriadku. Nemá potrebu usporiadávať sa, byť ako taký jedným možným zbehnutím sa okolností, ktoré povedú do poriadku. Čítal som v našom texte, že ´normálne okolnosti´ sa nevyskytujú podľa teba; povedzme tento termín mám s chémie, dané zlúčeniny za normálnych okolností myslené ´optimálnych´ sa chovajú tak a tak.. chaos nenastavuje žiadne optimálne okolnosti. Je to živel. Povedať že z jedného živlu dostaneš živel iný je ako povedať, že z vody dostaneš oheň. Museli by sme prejsť všetky kategórie, ktoré sa človeku ponúkajú aby sme čo od čoho odvodiť keby sme sa chceli riadiť jazykom. Súhra istých elementov; jedine tak by som si vedel predstaviť, že s chaosu dostať poriadok. Povedzme, že chaos tvoria nejaké elementy, že keď tieto elementy medzi sebou fungujú, že dokážu stvoriť ´stav´, v ktorom sa ako na báze chaosu/nejakého princípu inteligibilného v ňom/ organizujú do poriadku. Tak si to asi viem predstaviť, žeby s chaosu mohol byť poriadok.

————————————————————————-

Otázne, ale furt asi bude či je chaos ´dianím´- a naopak poriadok nejakým iného druhu dianím. Možno čo do intenzity toho ako ten svet funguje je chaos istou mierou nezúčastnenosti, že chaos, v tom duchu, v ktorom ho človek má ako ten Zarathuštra je určitou mierou do akej absentuje poriadok. Takto by sme si vedeli predstaviť určitú dialektiku; dialektika ako absencia ako dopĺňanie sa jedného druhým ; do poriadku sa dávam, v tej miere, v ktorej sa vynímam, s chaosu. Dianie je čo do vnútra svojho druhu ´dej´. Chaosiť ;slangový výraz, ktorý označuje, že čo sa deje je nad mieru ; prekračuje mieru usporiadanosti, v ktorej sa človek odchyľuje od normálu, alebo od optimálu. Chaos by z môjho pohľadu mohol byť niečím navyše.Všetko bytie je v normále, optimále, ale chaos, ktorý je , aloebo teda ani nie je on sa deje je niečím naviac. Naviac pokiaľ dianie je niečím naviac pokiaľ nie je ničím; ako ono okrídlené ´nič sa nedeje´ čo znamená asi toľko, že všetko dianie je nič- , že ? Alebo nie?

————————————————————————

Chaos sa deje, je dianím.. v inteligibilnom charaktere sveta ako tvrdí Nietzsche je dianie, ktoré je podľa neho mechanické; to tvrdí, že dianie je mechanické preto, že je zrozumiteľné. Keď sa deje niečo rýchlejšie, keď sa deje niečo pomalšie to závisí možno od tej miery neusporiadanosti, alebo teda entropie. Chaos ako stav nie je, ale sa deje? Nie je pointou stavu aby nejak bol? To si myslím tiež nadhodil, že stav vylučuje dianie teda ´pohyb´? Alebo nevylučuje? Zlučuje? Smrť si môže kto predstaviť ako ´stav´ lebo tam už nič sa nedeje skutočne; nie je v smrti pohyb, pokiaľ zo smrti človek živý nevýde. Smrť a život tvoria dialektické protiklady, ale len čo sa diania týka ako stavy sa nezlučujú pretože nemôžem byť aj živý a aj mŕtvy zatiaľ  čo umierať a žiť naraz môžem to prakticky sa ´deje´stále, ale otázka je vždy miera. Smrť je stavom dokonalosti, lebo je práve len stavom kde už nie je žiadna dialektika ´diania´. Stav je ničím konečným; keď som vzišiel zo stavu dokonalosti /smrť/ do stavu dokonalosti sa navraciam/smrť´/.

Tempo, intenzita, prežívania je intenzita diania, dianie je dialektikou, a dialektika je mocou silou, ktorú badať vraj v charaktere sveta. Ten sa snáď deje zo seba, teda sa snáď deje sa chaosu ako počiatočné stavu, ale ten nikto nedokázal.

—