Pod kožou na tvári.
Niečo sa mi marí.
Svet odišiel ako sen.
Neostalo mi nič než popol
– na zmŕtvychvstanie- ale
už nedošlo
iba čom som hlesol-
rozsypal sa môj doom
na okraji lesa
do večného nebytia.
Pod oblohou čistou ako kryštál
vidím, že čo žijem nie je reál.
Prázdne hory-doly sľúbili
si všetci no sú z nich ľudia-ľuďom vlci.
Uzemnený na prokrustove lôžko
Pýtam sa čo a ako.
Svojho druhého ja,
aby ho ale prvé nepočulo.
S kožou idem na trh
všade vládne neslušný chvat.
Čo situácia to psychopat.
Násilie, a vedomie seba-skrze-druhého-alter ja.
Karavána mňauká a kočky boli hodené
do gala, keď nad nami smrť mocná stála.
Ako druhá vyvanula zo života
lebo na mále mala
Celá debata | RSS tejto debaty