Samotná plnosť ako extatické šťastie je možná len vtedy, keď nás v najhlbšej hĺbke premkne vedomie nereality ako života tak aj smrti. Tieto momenty sú ako skúsenosti skôr vzácne, ale v rade- radom reflexive môžu byť hojné. Reflexia je oblasťou, v ktorej len čo mi sami máme za skutočné aj existuje. V takom prípade je nerealita cítená ako prežitok transendencie v tú ranu činu jedného a toho istého je skutkom, ktorý často prekročí a stojí rivalom aj extáze.
~
Celá debata | RSS tejto debaty