tupríde ako rana
s neznáma do neznáma
je sama moira
všade je sama skulptúra
na celkom celom tele z dreva
i živé tváre o í v tele v hlave
všetkého si koho hľadá v známosti
po, ktorej sa mu cnie šedej márnosti
s istotou s akou tvorí ´umenie´ bytia-nebytia
surového-zeleného svojho ja
ako sa zapája, v ktorom konci sa púšta
dole po novom schode
po starom známom obvode
stelesneného na poli-strateného človeka
druhého jeho celého bytia
v rode nebytia, v ktorom chátra
chrám prírody aká je za rohom
fysis, ktorá zahýba
na oko zahýba po vedľa
ako to teľa, ktoré ide na porážku s duchom
v páde na rade
zuby čo skrýva uzemnené ako kultúra
netelesná ako zázemie večnosti na cintoríne
v divadielku bezmocných voči systému, ktorý sú si na vine
.
Celá debata | RSS tejto debaty