Vlastné slovo, ktorého pointa sa pustila dole do priepasti, v ktorej je nebytie, v bytie, ktoré ide nervami, dole spodným prúdom hore po schodoch, ktoré sú zvukmi, ktoré sú slovami na znak bez jedného obsahu, v ktorom sa dáva do pohybu vedomie formy pohyblivej ducha, ktorý sa drží pohromade tela, v ktoré snáď verí, že ho udrží medzi živými? Aby sa nestalo čo sa nestalo do konca života, v ktorom sa dialo čo len sa chcelo, lebo vôľa sa nedá odvolať. Vôľa sa nedá odvolať, lebo vôľa sa nedá odvolať byť by jedným skokom sa stalo, že všetko sa zmohlo na nič, ktoré sa stihlo skončiť. Od toho tu nie som, že by som bol patrične na tom, alebo aby som bol na tom tak, že padne mi sánka v dese, ale rozhodne nie z ohúrenia. Sánka keď mi padá tak jedine z desu, ale určite nie ohúrením.
Skratka, ktorá sa asi nevyplatila tá dlhá história, v ktorej sa vzpriečil človek ako v krku, ktorý sa ohol ako chrbát, v ktorom sa surogát spojil, s koncom vo vzťahu k budúcnosti, ktorá ani len ešte nenastala. Aby toho nebolo málo, že sa všetko zničí na moment, v ktorom sa učinení človek dostane do zabudnutia ako do druhého života. Na tom aby ešte nič nebolo, alebo aby sa ešte nič nestalo, lebo do pohybu záhybu formy sa dostáva celý princíp ´teleologický´, ktorého na vrub ide, že história sa ´vlečie´, že celá duša sa vlečie, že osud karmy je formou pohybu. Pohyblivou formou, ktorá je vo vôli duševnej, alebo takej, ktorá ju berie za vlastnú, ktorá ju berie, lebo od oka sa smeje na oko, ktoré je po ´vôli´ hybným motorom, alebo ničím ako ´est nihil´.
Celá debata | RSS tejto debaty