Očividne klamem sám seba
Vidne, v nesvojom tele čo duša kynie
Na pokyn na, ktorý hynie
Očividne klamem sám sebe, v duši, ktorá je
Tou plnou salvou existencie
A existencia, ktorá je apatickou ako byzancia
Všetko sa pohľadom nedá nájsť, v konzumenta
Aristokracii.
Prehistória času čo kladie sa ako funkcia
Dýchať, mieriť, živiť, starať sa o svet, ktorého tieň
Je posledným s posledných živých obetí
Svojho ja, ktorého dysfunkcia je v tvári
Rozobranej na živý masaker ´všetkého´ druhu
V pluhu po ktorom ostáva hlboká brázda, ktorý je
Ako jedna báseň….
Ako jedna anti-báseň môjho života…
Celá debata | RSS tejto debaty