Si myslí, že asi som celkom potratil vedomie, ktoré ma aj tak nič nestálo večného dlžníka ´spoločnosti, rodičov, bratov, sestier´..celého ľudstva, ktoré imituje v zrkadle formy, ktorá sama je takouto pohyblivou formou povrchu, aký sa vidí, ale ktorého videnie sa rozpadá medzi životom a smrťou, ktorého videnie ide z dobou, aby tou dobou, s ktorou ide forma pohybu obrátená k zrkadlu života chrbtom sa menila v neho a on v ňu.
Celá debata | RSS tejto debaty