Hlasy proti globalizácii nie sú javom náhodným ani marginálnym. Nie sú to iba náhodné vystúpenia jednotlivcov či ojedinelých skupín v ostatných rokoch. Skupina osobností z USA a ďalších štátov už v decembri 1993 vytvorila známu medzinárodnú mimovládnu organizáciu Global Policy Forum (GPF).
Ono v podstate sa vec má tak, že hodnotový systém, v ktorom žijeme je ten, že my nie sme globalizovaní v tom zmysle, žeby sme si mohli vybrať. Globalizácia je niečo čo je nám nútené z vonku. Dá sa v istom zmysle povedať, žeby sme globalizáciou nemuseli trpieť, žeby sa sama globalizácia nám nestala osudnou. V tom zmysle, že sme sa museli podrobiť nám bude sa vyčítať, že globalizácia je ´fér hra´, ale nie je. Globalizácia je núteným procesom je príživníckym a otrokárskym systémom, v ktorom ´my´ nemáme žiadnu nádej, lebo o nás nejde. My sme globalizovaní, ale stojíme akoby na opačnej strane politického spektra. Sme v každej možno strane svetovej na paškál braní ako odľudia ako protistranci. Nemáme domov, lebo sme vyobcovaní s naších domovov, v ktorých sme za šašov. Je nám súdená globalizácia, lebo nemám na výber.
Každý kto s týmto násilným procesom pripodobňovania sa nesúhlasí je automaticky vyčlenení ako šašo, alebo nacista, alebo ako iný príživník spoločnosti. Ja som príživník, ty si príživník, a všetci sme príživníci, ale v hodnotovom systéme sme my príživníci celkom dole, lebo o nás nejde. Hierarchia tejto ´fér hry´, ktorá miestami zaváňa je taká, že ryba smrdí v nej od hlavy, v tejto zapáchajúcej hierarchii. Naše skutočné hodnoty totiž na túto zapáchajúcu rybaciu hlavu boli postavené. Stoja na hlave, ktorá smrdí od hlavy, a hierarchické usporiadanie je preto od hlavy cez nás až po zem jedno parenisko smradľavých ´voľbou´ nevyvolených.
Otázka či chce Európa zánik, alebo bude globalizovaná? Nie je v Európe na všetko už prineskoro? Zaniká Európa? Alebo Európu zachraňuje globalizácia? Je to skutočne tak? Je skutočne pravdou, že Európa bude zachránená globalizáciou? Touto hierarchiou, ktorá sa má stať osudnou?
Keď protestujúci proti globalizácii vidia v nej monopol moci, ktorý si určité záujmové skupiny nechali patentovať a v uliciach skandujú anarchistické heslá sú aj oni označení za fašistov, ktorí sú proti ´dobrej globalizácii´. Keď si, ale človek nemá možnosť vybrať a je iného názoru už preto musí byť ´fašistom´? Nie je práve podstatou fašizmu, že človek berie slobodnú voľbu? Kto v Slovenskom štáte rozhodol o globalizovaní, o kvótach na imigrantov, a kto sú tí, ktorí dookola každého majú za fašistu len preto, že odmieta niečo čo mu bolo vnútené?
Globalizácia ekonomiky umožňuje globalizáciu moci do tej miery, že si nárokuje utváranie nového svetového poriadku podľa potrieb a predstáv úzkej, rozhodujúcej skupiny v rámci neveľkého počtu veľmocí, či dominantnej superveľmoci, ktorá sa pokladá za prirodzeného lídra svetového spoločenstva.
niečo k neoliberálnej ideológii
Ideológia funguje len dovtedy, ak dokáže rôznymi spôsobmi udržať súhlas ľudí s nespravodlivosťou a bezprávím.
Pri kliesnení cesty voľnému trh neberie neoliberálna ideológia ohľad na žiadne okolnosti či dôsledky.
Neoliberalizmus ako doktrína úplného prispôsobovania sa trhu narazil.
o liberálnej ideológii
„Mnoho lidí má dnes pocit, že jsme se od ideologie osvobodili, že tehdy byla ideologie a dnes jí nemáme, neboť můžeme „cokoliv“. A to je podle mne naprosto zásadní omyl. Nová ideologie byla podle mě založena na fetišizaci individuálních šancí a výkonu, zejména ve vztahu k ekonomickému prospěchu. Není náhodou, že základním „dobrem“, které by mělo spojovat všechny, se staly právě ideály flexibility, tvrdé práce, individuálních šancí, individuálních možností výdělku. To jsou v podstatě základní ideologické floskule, které nemají pevný obsah, ale jejich význam tkví v tom, že dokážou ospravedlnit určitou praxi, a naopak omezit či vyloučit praxi jinou, což je úkol ideologie.“
Celá debata | RSS tejto debaty