..len trudná myseľ
dohorieva
zazlieva
tleje
a v arci úžitku nosí hore nos dole
v rámci zla a dobra, ktoré mu ničí
písmená pravdy, ktorá mlčí
myšlienky aké nepočuť už v duši
..a ja len dúfam, že si spokojný pán imperatív užitočnosti, že si užitočný nad mieru ľudskú
akou sa dá merať stupeň našej užitočnosti,
stupeň našej ľudskej hlúposti, ktorá nám srší z očí
a keď sa pýtaš, že čí čí, že je pohan
, ktorého smrť zavádza do minulosti, ktorého smrť je vedomie
karmy čo nikam nevedie ako keby sa tvárila
istá vôľa, ktorá by ho rozložila
na všetkých miestach kde by sa do neho obuli červy
kde by sa do neho obuli tie červy, lebo príroda sama tvorí imperatív
užitočnosti človeka, ktorý nemá komu by bol býval užitočný
až na ňu prírodu, ktorá od neho nechce viac-nič menej
menej viac ako nič od neho nechce, v zlomovom okamihu
života, ktorý sa mu zochce
zochce alebo nezochce
ako také myšlienky na smrť, ktorá sa zíde
dokonca sa zíde na mysli
padne čo výde za zmysly
do nej zmyslené dokonca
ulita ako skrytý v sebe moment samoty
vyprázdnenej
na DNE
v mene na DNE
v DNE na mene
póze, ktorá je in a out
in a out je garbage
of underground
..underground je in a out
v celom momente a radosti
na kope smrti a života
života pred smrťou
smrti pred životom…
Celá debata | RSS tejto debaty