Z brlohov života sa jeden vracia nie o poznanie bohatší, ale o poznanie špinavší.

Medzi človekom a ničotou sa tieň Boží prejde.

Jedine taký človek sa chráni od intelektuálnej vulgarity, ktorý ignoruje čo je v kurze vedieť.

Nádej, že ďalej sa prehlbujúca zraniteľnosť sveta, ktorý je ďalej a ďalej integrovaný v technológii nebude vyžadovať totálny despotizmus je úplne bláznovstvo.

Sebevražda ako z núdze cnosť.

Boh je ateista a v sebe neverí..

Plávať proti prúdu nie je idiocia keď vody prúdu ženú k vodopádu.

Nedbalosť s akou sa súčasná humanita rozdáva bez ohľadu na prírodu sa zdá poukazovať k tomu, že neočakáva potomstvo.

Ktokoľvek má dosť drzosti nato aby chcel po momente aby sa zastavil vo svojom trysku sa tak v náruč dáva Bohu; ktokoľvek je hotový k oslavám harmónie budúcna sa vydáva diablu.

Život so smrťou nemá nič spoločné. To je práve asi to načo pozkazuje Nietzsché, keď sa snaží odvodiť živé z mŕtveho. Povie, že živé je len odrodou mŕtveho a to veľmi vzácnou. Veľmi vzácnou nato, že je odrodou mŕtveho môžme sa opýtať? Dokedy žijem viem o sebe že nie som mŕtvy, a keď budem mŕtvy nebudem o sebe vedieť, žeby som kedy bol živý? Som zo života […]