Úsmevy sú božie, smiech ľudský a rehot zverský.

Medzi vedomím a jeho elitou-spomedzi sveta narodených a sveta mŕtvych. Všetko sa deje úprimne, ale skoro dosť nato aby jeden pochopil cez to všetko skôr či neskôr. Na seba zvádza pohľad do bytia z bytia. Ukáže san a hrobe poobzrie sap o mŕtvom. Závoj si sadne pomaly k zemi sa spustí ako prach. Rozprestrie sa do okamihu ako celý kozmos. Prenos bude univerbalizovať. Ale […]

Môže si tento svet zato kde je? Kto mu zato môže? No ty mu zato môžeš snáď sa nevidíš v degradácii sveta? Nevidíš sa v špine ľudstva? Otroctva do ktorého táto rasa zmetku do ktorého táto starobylá rasa zmetku upadla? Všetko sa vyrovnalo do jednej roviny, ktorá ako hladina bolesti sveta ostáva neporušenou ako panenská blana jej nirvána?

Všetko čo som kedy dosiahol je vedľajšie pretože nič to všetko neznamená, pretože je to len prach, ktorý sadá na povrch stien a na povrch izby a na povrch môjho zmýšľania, ktoré ma robí silnejším, lebo sám sa cítim byť takým akým som v sebe samom. V reflexiách všetkých prítomností, v tých tisícich povrchoch na všetkých tých plôškach aké zviditeľňuje […]

Môžeš vždy povedať, že toto je prvý a posledný deň do mojej smrti, že toto je prvá a posledná minúta do mojej smrti, že toto je prvá a posledná sekunda do mojej smrti, ktorá bude vždy prvá a posledná ako tento život.

Prvý a posledný deň do mojej smrti.

Godot nerobí zázraky na počkanie. V mene sebazáchovy sa ukáže, že nikto nedá na čas viac vedieť ako musí ako chce tak ako aj môže. Vôľa v hodine najhlbšieho utrpenia aké tiež nerobí zázraky na oko vonku, s ktorého je. Aby tak padol, alebo vypadol z neho by chcelo slovo dokonca sveta. Jedno druhé, alebo ako ktoré. Nie svet sa slovom nezačal a ani neskončí. Slovo je […]

V univerze v akom sa nachádzam pre mňa nie je miesto.

Vo vojne so svojím životom som Godot, ktorého nemá kto čakať.

Čo som v živote nepojebal ja sa pojebalo samo a zbytok je históriou. Ale vskutku môj život ani nemá históriu, ani nemá čas. Môj život je vo vojne. A ja som vo vojne.