Deus je mŕtvy nejde ale z hlavy otázka ako ozvena šťastena sama buď, alebo nenuď deus existencia žaluď buď, alebo žaluď pritlač si ho na hruď… je to len končatina deus ex žaluď …

Mor ho orgán môjho rodu kto kradmou rukou voľného trhu siahne na tvoju slobodu sa rozmnožovať, konzumovať, a prežívať všetko čo nemá na kráse vadu. Si znova pozadu a pre pravdu vypustíš dušu aby si doznal túto zradu menom voľný trh.

..ich ústa sa stanú chronológiou života na vzduchu nadčloveka v praveku čelom vzad k tvojej hlave silueta jeho chce aby podoba prišla ako ľudský kmeň k podnetu bytia jazyky ich zvedú dohromady ako náhody náhod budú bojovať za rod a hrob mor ho mor ortieľ rétorikou áno a rétorikou nie sa rovnajúc priamej línii času lineárneho do cieľa smrti pre šťastie za veľa živého […]

Ako prasa v žite ležím vo vyvatovanej humanite náležite staviam svoje kosti ako z lega kocky hore bez masky som už z toho celého-celý mimo a ten kto je mimo mňa mimo je celý preč..

Žiadny anjel padlý na hlavu vybieham z ústavu menom mojej existencie žiadna omnipotencia priposraného boha v chode do stratena rozbíjam o holé múry svoje beznádeje až mi krv tuhne v žilách keď slina mamona prináša na jazyk smrť do posledného slnka na dne tunela v pravde sa bojím naozaj ten strach ma paralyzuje až mi je zle-nedobre domček z karát kde horím o sto šesť […]

Popieram Negujem Niet námesačných skrýší Triezva je táto noc hoci sa ohňom pýši a luna záhadná je nič než chladný kameň Popieram Negujem Niet rozochvených ramien bezruké Venuše sú v mužskej dlani panie kamenné súsošia vtisnuté do vankúšov Popieram Negujem Niet spásonosných lúčov aj slnko zhynie raz pod hviezdnou ranou prudšou jak zhnité jablko odpadne do priepasti […]

Utekám cvalom vyliečený metalom pohybujem svalom som lebo myslím ani neviem kto ale na druhej strane mi hlavou beží čo telom že každým slovom rečou medzi rečou púšťa si ústa na špacír rad-radom-hore-dnom-valom valím až sa zvalím.. mosty po sebe prepálim očami medzi očami dlaňami v dlaniach kým padnem o vesmír ďalej v jeho šírke celej na ose nesmrteľnosti a doméne […]

Žeň vyšitá ako pre pacienta Zeme kultúry čmud na mieru bolesť tvorí slovo článok najslabší na nádvorí prašivý les vo veži na stráži niečo ho súži túži po srsti sabotáž- tvorstvo zmar je ta táž ja som ako pripitý ..nosím čeľuste skúste to po moste na kar cnostné menu toluénu milodar systému polotovar hotový človek do kože sa zmestí od konca konečného […]

Cestou na akej nič nie je Idem tam kde sa živí bránia ísť. Prášky mi pomôžu cítiť čo noc čo noc prináša; obzor bytia už v ďalekom obraze. Keď strach vysloví jasnou rečou tela svoje slovo posledné budeš ako neriadená strela čo dotkne sa hviezdy v nirváne.

Každé slovko, ktoré vypúšťaš z úst je ako prístav nádeje. Tu kde všetko chce čas aký zmysel životu dáva. Stačí sa pozrieť tak málo ucítiť na svojej koži v oáze bytia súceho, brehu druhého na akom len hlbočina zeje. Smiech cez slzy a slzy cez smiech. V objatí so svojím tieňom. Strom poznania stojí nepoznaný napokon. Skon príde na všetko živé. Bolesť vezme údelu […]