ps. Zodiak ja kat ty duša brat ty môj zvierací sestra v pravde bolesti možno áno a možno nie také je utrpenie usmrtenie za nič nestojaceho života spiaceho na nohách štyroch popraveného stĺpov súznenie blúznenie na bežiacom páse ostrie noža čaká omilostenie príde v raji tu biedu trie si do očí jeho smrť v Máji do okna minulosti kde čaro mizanstropie nesie Zodiak jeho […]

V mene na aké slovo nepočuje. Korene vytrhnuté z podstaty slová volá, aby sa Zem ob rátila na prach. Predniesol prach si a na prach sa obrátiš Zem. Otázne je však či popol, ktorý je z prachu na aký sa obrátil ten z akého vstane Zem znova ako myšlienka, ktorá vystúpi z jej tieňa je taký, ktorý berie útokom ešte horúci v tlejúcich nociach kde plačú víly lesa a […]

v zrkadle v bolesti čo nepozná medze zvláštne myšlienky ťažšie ako vzduch kto volí byť len aby bol kto volí nebyť len aby nebol na nervy odtrhnutÝ z reťaze reality živého biča sveta aby sa pohol do momentu okamihu pÁdu MOJE AFEKTY AKO ZÁVOJ a pod ním sám strach z medu a hrôzy mysle v popise práce nejedného zápasu stavu poézie melanchólie vôle uloženej k […]

silnejší ako nikdy inokedy pred tým otázka znie čím samým strojom času s akým o preteky sa sype piesok v presýpacích hodinách ticha

Ešte ani nie už ani áno ten bod je jeden jedného dňa v noci kde tam bolo bolo ono vo veci sebevraždy na oko slepého hada pod kožou aká ho ovláda slovami čo sa im nedostalo okamihu večného rohu temna hmoty

amorálny Stred-o-bod archymedov bod smrť ako nič iné samé slová by sa nepovedali na reťaziach na očiach na znaky symbolov v kútikoch úst sa rodí slovo od narodenia bez slova bez seba hotovo

nie som vo svojej koži stiahli ma z nej a berú mi dych aspoň kúzlo času nechám pohnúť slovom bez významu a karma svojho druhu programu dovolí mi vstúpiť do záhrobia kde sa rodia nové zombije veď predsa vedia, ktorá bije hodinu čo hodinu s mojou otázkou na tvojich perách hltáš odpovede aké chcú ničotu menoviek a čísel nepodstatných ako fúrie jednej ilúzie […]

po sebe pozrie otočí listom papiera zrie v moci, ktorú dáva a berie s ňou životy ako dar jedno zviera ako polotovar z neho dostaneš všetko čo chceš bod z akého už nie je návratu kto popiera toho údelom je stráviť mier ako had trávi svoju kožu v žalúdku čo pokľakol do vetra proti nemu pľuje keď napína plachty zuby a nechty zatína nie je to tvoj život moja […]

úd-erom kladiva na zem padá telo úd-erom o zem z neho sa stáva mršina nie je to moja vina nie je to tvoj život nestálo nás to viac nič ako vzdych nad pultom v regále stiahnuté z kože, vykostené a bez hlavy je pojivom našej stravy železné zvyky proti životu smerom do mraziaceho boxu ľudského srdca na piedestale ako tisíc ťažkých kopancov od života ako tisíc […]

Hovorím o druhej strane zrkadla nie o ktorej hodine, ktorá padla do duše čo vrieska o najhlbšom zániku v reále skutočnosti k menu zvieraťa seba do poznania blízkeho blízkemu egu v takej tam diaľke a hrôze metamorfúzie žalúzie preventívy voči nej invektívy halucinácie beriem si za svoje bitúnky, kostry, a hoboje jeden sprievod o život, ktorý ľudstvo pochoduje sú za […]