od seba nevidieť už stromy v diaľke v malej duši o sto stupňoch nepokoja vyráža na povrch telo do bezvládia čoby sa stalo keby sa neotvorilo ono lono smrti vekmi aké vzali za svoj štít nutnosti karmy odloženej na duše čo ladia samozvané slová počujú, ale nevedia cítiť až do smrti sa medzi inými intimitami v réžii elementov slov čo vidieť […]

k vedomiu seba pristupujem isto, ale pomaly záhrada pozemskej márnosti mi nestačí ako slnko najjasnejšie veď verím, že telo je telo že duch je duch a karma je svojho druhu nevedomie akého sa mi dostalo vždy bez veľkých rečí z malej knihy delohy

toho dňa onoho ticho dokiaľ počujem odtiaľ vidím posledné z posledných žien nakonci s dychom ortieľ symptómu so znakom žiaľ odtiaľ potiaľ až príde slnko do očí čo pocíti pod kožou 100 percentnou ako remeň toho onoho dňa v deň kedy je priame sv etlo najvyššie už iba v slovníku vysia otázniky o tom čo bude zajtra už navždy

rany zbieram ako skúsenosti iba v nich je rovnováha bezprostrednosti medzi časom ako jednou udalosťou sa dá predpokladať že potečie nerv kam až siaha nutnosť vyvolávať otázky vzniku a zániku nemám v slovníku nič iné ako karmu na uzol nutnosti čo obráti ma v popol

sa deje všetko kde nedeje sa nič iné otázky ako plané svedomie na obraz nahoty skľúčenej dýcham dýcham popol s akým som ľahol do zeme bez dna do dna bez zeme na znak zenu

v slovníku mojom nie je slovo vzdaj sa nie je tam porážka ak ňou nie je stvorenie na mieste nepokoja kde hľadám uplatnenie zato ma snáď ešte nikto nezabije každý je kritický ako silou tak aj mocou schopnosťou interpretovať svoje nedostatky skrze všetko načo ostáva jeho pohľad prikrátky súc asi sa na rovine víťazstva a prehry môže vidieť ako jeden z mála […]

zánik ako fenomén v moci človeka bez nej bolesti jej časti vtelenej do smrti avšak na margo tvoje ego hviezda vedomia aj druhá strana odvrátená k slnku v očiach duše čo hádže pod seba skôr ako zaveje bytie do vetra slová nič nehovoriace nemysliace ako tie slučky pod mostom a hlavy na dne

načo si sa bál z celého tela do duše z duše do zbrane telesnej zaujme pózu spustí sa po špirále v smole sa ukáže hviezda akú zhliadne skrze oči pravekého bahna bude to ona bez seba

len tak ďalej bližšie je čas osou svojho zániku vedúci nájdeš si bábku, alebo bábiku, ktorá schradne ako schránka duše bez tela ani keď pravdu celú by nepoznala a nevedela cit holý je obnažený za súmraku a ja nesiem mŕtvolu svoju za živa na háku hore do svojej chaty v horách s polámanými slovami karmické cykly a cyklické karmy ma držia pri živote držia […]

keď vreskot holých tvarí ide ako zimomriavky pod kožu rozmliaždené telá budú vykúpené za cenu tovaru budú osudy spečatené a celá Zem bude krvácať v šate nového sveta vo svete len tak sa stretnú pohľady z druhého brehu človeka a jemu najbližšieho zvieraťa najvzdialenejšieho v tomto mene decimovanom na kľúč vychádzajúc z konca sa život vracia na začiatok pre […]