keď človek jestvuje ako zviera v hlbokom duchu opovrhnutia sebou zakrýva si oči pred tvárou druhého jeho alter ega zaživa celého z polovice histórie v delohe tvoriac ho priemer duševného vyhnanstva na oblohe vyhňa zlomených kostí, podrezaných krkov, vydojených vemien, a zmasakrovaných mládať v stave absolútneho zániku vzniká sublimácia pod zatiahnutou oblohou do […]

oko slepé medzi očami oko slepé medzi nami dievčatami tretí výkrik na smiech do očí čí človek je čí len žena vie o sebe vedľa je celý život ďaleko hľa smrť sa nesie z poľa do poľa po stope do cieľa mučí len pocitom viny zdieľa zdieľa svoje alter noviny ego je plodom najmladším

moja zem nikoho nikde kde len sa hnem samota, samota stvorený v duchu v akom sa fragmenty spoja do celku hýrenia slabosti, a sily vôle k sebe sa vrátiť večne sa vrátiť do svojho tela po smrti vzkrieseného z bolesti aká prekračuje všetky medze únosnosti v diaľke. vízia sa nemení, ale kroky k nej áno, áno prekračuje všetky medze bez […]

Memento mori celá je Zem v prachu popola bez predmetu, ktorého chcela do svojho lona pojať, ale zamrel túžbou prekonať bolesť karmického tonusu a individualizovaného, audiovizualizovaného spektra sedmospáča

Ľudstvu nech sa dostane zánik nech zanikne spolu so svojími tieňmi s obludáriom svojich dokonalých záchrancov lebo každý moderný človek je vrahom Ľudstvu nech sa dostane zánik lebo každý moderný človek je strojcom osudu márnosti, a zbytočnosti strojcom osudu, ktorý je osudom bolesti a osudom živlu karmy bolestného ega a bolestnej pretvárky

Zvestuje, zvesť bolesť duše na seba zabudnutej v tele o jednom stupni afektu nech moc večnosti zhynie znenazdanie osud, osud domy, vernosť štítu devócie aenimy amorálna propaganda ku každému dátu hľadám imunitu o jednom stupni afektu tela akému dávam métu hviezdnu len sa načiahnuť po živote na dosah

Epicentrum hrôzy, paniky, a strachu k smrti vedú všetky cesty mŕtvych po svojich na nich ..len klince do rakvy

na roztrhanie medzi nebom a zemou po hrane zločinu, ktorá zvoní každému ináč veci sa uberajú svojou cestou nezávisle na zvolení vatšiny mužov medzi ženami čo z mesa a kostí nesú deti do nových koncov fysis, ktoré sú všade tie za aké sa berie organizmus akým celok v náture života vládne a hora čo prenáša cez srdce ako cez most čo horí mu ide v petách ona sama […]

smrť nemá zuby svedomia uťahované ako opasky kde snúbi archaické básnické formy v kronike mŕtvych supermanov akí kedysi bývali za ich ženami tieňmi akým zasľúbi o krky zarámované pod zuby nechty závrate v čom nevidí problém keď tak bili hlavy-nehlavy klince do rakve ako do očí plachty zbytočností oka v akom sa zavidna zotmelo zotlelo

hoci sa obraciam k sebe v návode na použitie sa nemá mne za zlé, že atóm je dávno zatratený na pôde vyhnanstva ekonono všetko je ďaleko bližšie ako by si bol vôbec myslel keby bol jeho plán kedy vyšiel do bodky na obraz tej podoby