uvedomenie si zmyslu pre pravdu, povinnosť, a iné zmyslov zbavené chtíče gýč reality ozmyslenej do bezvedomia ako atrapa relativity každého rozhodnutia každej krízy aká sa vidí byť milodarom pomenovaným po smrti z duše akú nenávidím viac než toto pozdné narodenie sa do bytia v akom sa čoskoro stiahne záclona mena jej po smrti nového novšieho ako ten […]

všetko je bezduché bahno v akom sa prevaľujem zo strany na stranu z boka na bok ja sám už čoskoro nevydržím svoje vedomie neunesiem ono neunesie mňa spadneme do protismerov a bez slov uchovaných navyše ako memento mori ako jedno večné áno a amen

vyzbieram svoje myšlienky nepristali mi musím dvihnúť sebavedomie svoje od Zeme je ako balvan kameň úrazu hľadám cestu skrze nepriestupnú temnotu osud mi nedlhuje nič a ja nedlhujem nič osudu

stres vedomia a stres nevedomia agónia stelesnenia stelesnenia v agónii nového slnka pod ním celým v bolesti sa špiním s ľuďmi si ruky špiním a duša je miestom kde na nezabudnutie moje karmické stopy stieram zbieram čo ostalo po mŕtvych a hýbem rozumom ako kormidlom kormidlom kyvadlom nič v zlom mene smrti zákona pravdy

Znova stojím v kúte bolesti Zeme nikto sa mi neozve nikto nevypočuje slovo do vetra v jej záhyboch napol človek napol zviera Chce nás zožrať oboch Znova stojím v nezvestnom slove ako oťaže padajú padajú hlbšie zarezané do rán sú reťaze v kúte bolesti smejem sa sebe potichy tichšie ako v minulosti pred tým musel som byť blázon nebyť vôbec pri zmysloch v jej […]

ale nevadí ty titulovaný a korunovaný debil kriminál ešte neskončil ja som sa ešte nezaonačil v skutočnosti sa stredovek mi stal miestom železa svrabu, a hrabu všetci hrabú na inom piesočku, ale po očku sa pozorujú z bezprostrednej výšky v tichosti komôr sa mi dostalo spŕšky nadávok a vykopávky sa na mňa zahľadeli očami zrkadiel, ale už von-koncom do […]

nebolí slovo čo jeho je od bolesti akej sa dávno stráni k možnej polarite furt má ďaleko klaňat sa jej asi treba ako bohyni ktorá domenštruovala čo je asi známka jej pôvodu z hora od zvieraťa k prachu pravdy akým sa vyjadruje singularita dutiny všetkých závitov mozgu odkiaľ vyháňa tú pliagu nazdar bohu všetko v ťahu milióny rokov kontraevolúcie sú naložené […]

sebeklam aby sa ti nechalo čo patrí ti na očiach vidieť sa Zenový skanzen kde šetríme sily do budúcna kde do stratena uťahujeme sa v horizontoch do jedného nám spočítaných lebo príroda si toto nenechá tomu TAU je ťažko uveriť jej povedal, že sľubuje dobu ale bez tak si dal na čas na čas si dal čas počkaj, počkaj smrť je na spadnutie každé hnutie akým kurižuje […]

smrť je dvojitej prirodzenosti skanzen akým je Zen poobzerám sa po svojej mŕtvole oči kole a do uší vedomie čo mi dáva dárca v domnení že nato aby som žil ho potrebujem k danosti osudovej akej sa neviem nabažiť z vlastnej vôle prirodzenosti tak sa teda pýtam aká je nátura smrti a vôle a ak to je fysis, ktorá je ich prirodzenosťou potom zavádzaš […]

primamana chronológia deontológie mánia pracovať furt je civilizačným ochorením vorkoholizmus je chorobou civilizácie z jej povolania , ktorým je deštrukcia planéty a všetkého živého s ňou