cyklus chronotonológie utópia sterilita času, ktorý ´plynie´ z povinnosti [sa] UDRŽAŤ nad zákon vyvolaný slovom neohradí svojím menom v labyrinte akého logos je cetnrom jeho postavením v úze a mojím hlbokým nevedomím čo dvíha mračno nebetyčné ako viečka

som posledný som sám som posledný v myšlienkach nemám nič na očiach skáza sa mi nezdá pravá automat bytia v režime rozumu zažíva svoju traumu nevie, ktorá bije, ale ide v závese momentu za momentom na ose bezprostredného v mene ´logos´ anti hyena kult miera vedomia v živote svedomia kríza kríza moja chrbtová kosť pre budúcnosť, ktorá je kožou

organizmus aký je totalitou je najvyššou aktvitou moci , vedomia, svojho ja systém, ale ktorého osud sa nepodobá na nič na svete iné ….a logika je mierou do akej je vedľa mimo svojho cieľa všetkých giest zvrchovaných napokon nad zákon, ktorý nič nehovorí o tetovaní v znamení pýchy a smrtky na vážkach na očiach čo neznesú sa bez podozrenia obrátia v prach […]

Stojí na nebesiach nehne sa nič z vôle vlastnej sebe bez nej sa nehne v diaľke jej maske ani živáčika prosťáčika sprosťáčika čo ju strčí v malíčku na červenom lístočku do zadku celého sveta aký ostal zadumaný na viac vedomia z cesty si žič nič nič žič

všetko je klam akému neverím lom svetla v akom sa nevidím bezprízorie do akého môj život sa doniesol na vlastných nohách po akých som sa schodiskom osvety dostal až na horné poschodie moje neživotie na horné poschodie o barlách ´vzdelania´

pre koho je dôležité čo robíš načo sa hraješ a čo si? koho zaujíma vízia smrti po živote koho život po smrti? vonku je brána a tu dnu je ticho dážď steká dole po stole napije sa lístie, napije sa Zem večne po škole života, života, života predsa o nič nešlo

Sa napokon vládny človek vezme jeho ruka sa zdvihne ako slon čo vred má v láske v láske má rakovinu povedzme si čo chceme a myšlienka príde n á s d r a h o kedy sama chce nikto jej nepomôže nezmôže sa ani v okamihu na odpoveď ani v bezprostrednom tichu napokon sa ukloní do zadu urobí vzad čelom potom ohľadne smrti, ktorú prišiel sprostredkovať sa posunie za rakvou […]

nevedomie ujde bez predmetu predmet ho príde draho drahšie než mu slina na jazyk nesie teplo medziľudské naivka láska bez očí hľadá do súmraku vedomia nesie obnos peňazí zobrazí bič či nebič nakazí sa hrôzou od zátylku v lebku vôjde úd stroja za oponou Zeme horizont bytia […]

nikdy nebyť sebou na oko obtiaž vrah sedí v tichom kútiku oka druhého sám sebe je pánom domu ale nepozná sa v ňom nikdy nebyť byť skôr ako nikdy ako vždy sám sebe pánom karmy cykly sa opakujú všade sú uzly nutnosti zacyklené sú v zuboch šťastia sa blískajú celé vedomie je iného ani nemihne kútikom ani z kútiku sa nevyvlečie ako z kože lánom večnosti prejde cez […]

Bude bude nás stáť osud toto šialenstvo? osud s akým sa vezieme vezieme sa hore dole naše oči v dušiach stoja ako voda stojatá Zem je nad nás veselie je inde život s tela všade po tejto dekáde nenávisti závratnej skúsenosti rozvrátené osobnosti do plameňov vstupujú ich zástupy trópy sú trupy čo nesú ich v závese symbolika ega čo smeje sa smeje sa do prázdneho suda […]