Obava, že nastáva V jednom tele, že nastáva Čas obratu, obrátený čas Vedomia, ktoré zlyháva, v prachu vypršaného Slova, ktorého koniec je začiatok Tak ako bolo Bolo-nebolo Kde tu ———–tu tam V jednote tela, ako jeho rúk Ružových rán, do ktorých sa vyspal Jeho meno vyryté pod kožou ľudskou Tam ticho ako rám pre nič, v slove Pre všetko […]

Nerv všetkého zla je v údere Na dne hrobu hlbokého ako plytký pocit Ako lacný pocit moci na duši Plytký ako hranice telesné Ticho, ktoré je hlboké ako ten najplytší hrob V tom tichu tam Z metabolických zásob Kopeš za nebožtíkov…

Zlo v surovom stave Zlo, ktoré je ako myslí Myslí teda Je zlom Ako chutí duch Toho zla Ako chutí pravda pre pravdu Všetko skončí ako jasná vec Jasná vec až na ňu Až na jasnú vec o sebe Samu

Máš svoje zuby a nechty A nič sa očistiť nedá Je len nič proste kameň v hrdle Chce sa ti hovoriť, ale máš na mále S každým slovom, ktoré nemá ti čo dať Okrem sto-chutí, tak ako chutí slovo; moc Habituspiritus