život bez slov čo by do nich nepovedal aby nedal na nich jediná sila a jediná postava z nej ide mu do úsmevu hlava-nehlava tyrania súznenia výnimočných chodov prerastaných mozgov automotívnych druhých životov vyložené smrteľné iskry v očiach v stojacich vodách na ohnivých nivách obnova kože z nervov tajuplných sfíng izolácia v hrobkách živých mágov zo sarkofágov

debilné ľudské existencie plytké životy môj jeden osud kde si osud iba jednou ranou ťa strhne zima v susedstve človeka celým rokom jeden čas zimy bez nádeje a slova supernova na pojem skúpy zišli sa supy v očiach majú črepiny deus ex machiny zem je z podstaty vyľudnená a súmrak padá na kolená ľudské lavíny hovien

Moja hlava je supernova smrť; superego sa mi smeje už z ďaleka v lone hodený kríž bez ladu a skladu od slnka osnováš pavedu cez vedu do bodky plán -pojem vylezie z chlpatej deky pre tie ti o náreky prídu draho nakoniec je mi jedno suky a ľútosť so sebou samým je mi osudná vychádzam z chlieva na lúky trhá mi črevá idem sa obesiť; smrť bude kosiť chce lieky na zvyšku […]

funeral doom na okraji mosta čaká na svedomí hrana jeho vina tvoje myšlienky nesvoje už ich nevie ani cítiť homo humor paradox slnka na zemi pud sebazáchovy vychováva zodiak je flek na fraku už je to bielo na čiernom plné plody bez chuti kríž je hlavou dole hmla sa dvíha ako plachta a pokrýva cintorín najčiernejśia melanchólia zákutia nenarodených do okamihu v ťahu za […]

dotýkam sa ťa v duchu a mase od kosti odoberám svoje pozostatky na tebe vidím schránka rozobraná do poslednej piky inštinkty gramatiky jazyk ako teória logiky strčíš si do huby svoje zásoby na slová na aké si krátky nerob statky zmetky všetky svaté kravy sme podojili sme rakovina ideme z hlavy do nitky ego ako ťažký kandal reál ba za humná buď rozumná strč si do pi..i

hahahaha BOŽSKÁ transmana hrana do pléna u huby pena ženy jednej smrti nás všetkých zo života po vôli k moci

Sýkorky, švitorky, naši zimní hostia, od lesa priletia, na zrnkách sa hostia. Hostia sa, švitoria – Tá ich vtáčia vrava rozlieha sa dvorom, do srdca sa vkráda. Do srdca vstupuje ako jari pieseň, zaháňa preč smútok aj hmly sivú tieseň. Švitoria sýkorky, semienka zobkajú – Každý deň veselé divadielko hrajú… Hostinku zahrajú, frnk – a už ich niet! Kedyže […]

Zlaté zuby nádeje vytrhané sú a spomienky už iba čoby obrysy stien po stopách hryzenia svedomia spomienky bez dovolenia vydávaš sa za niekoho kým nie si ponor sa do šedi môjho čistého štítu a povedz svetu, ktorý sa nevráti mlyny Satanove sú melúc všetko zomelúc ich zrno jesť sa ťa zastanú vetry do pnúcich plachiet búšiacich v dušiach via sebadeštrukcia agora portál […]

Prosím ťa postav sa mi do cesty nech ťa môžem zlôžiť na lopatky ideme do seba a na plné obrátky sú už za nami roky nezostanú po nás ani mastné fleky na božích spodkoch sme v koncoch v koncoch po rokoch a roky chradneme sú chrámy pustými mieštami kde zubatá kosí na obojku plášť je jej ta tam planéta na pol cesty , ktorou je pokrok a tu dnu mašina má hostinu za málo za […]

Hore Skvejúc sa na prázdno Jazvy po ceste nadol Rozvetvené cesty hada na vedomí –kamene tam padajú kde zastane Vzývaná tebou-oni všetci Ma dávajú dole k zemi Daj mu do toho-oni všetci von koncom Ma nesú na hlboko Daj mu do toho Hviezda-padá ti sánka Na Teba Budeš hladom zanikať Hviezda plná slnka, ktoré sa leje Zvíjanie sa ide naďalej-svätí Ťa zbavujú konaním na […]