oči zvodcu hovorí do krvi čistá duša páli tvár zabudni dýchať vedomie zvonku je jar jatky odpadky držia krok kto H2O vie vidíš ma v zrkadle koncov sveta je rozbité ako mraky vetra vytiahni hlavu zo svojho zadku otoč sa a vyzvracaj do jej výstrihu podľa najstarśej módy idú schody mejnstrímovej vedy kde tu sa pohli ľady odpadli figúry fragmentov exkrementy štípu v krku […]
Pokračovanie článku