Nie, žeby vzduch mi chýbal to nie, ale ja neviem načo mi je vzduch čo mám, ani neviem načo mi je dýchať…

Utrpnie, ktoré rozvracia v základoch naše sily, ale zmocňuje našu pýchu. Náš nepriateľ predstiera v protisebaobrane.

Strindberg ako sa jeho život už bral za koniec si spravil z Luxemburských záhrad záhradu Getsemanskú. Ja tiež som zažil svoju kalváriu tam—no trvanie tej mojej sa malo natiahnuť na vyše štyridsaťročné!

Čokoľvek vyjmuté s pohrebného musí nutne byť vulgárnym.

Keby si jeden mal uvedomovať každý orgán pri plnom vedomí keby mal byť v každom orgáne, by musel mať aj skúsenosť zhola úplnej vízie svojho tela, ktorá by sa ako taká premietla v tejto dokonalej prítomnosti do vedomia takým spôsobom, že ono telo by už nebolo schopné svojich úkonov ku ktorým ho ono vedomie predurčuje: už by nezodpovedalo svojej úlohe tela…

Na vtáčom trhu. Aká len sila, rozhodnosť v týchto malých šialených telíčkach! Život v tomto kúsičku skoro ničoho sedí tak pevne, že hmoty kúsočkom, ktorý sa hýbe životom, ktorý je plný vznetu pohybuje, že to berie dych v každom okamihu, v ktorom len sám taký pohyb je život, ktorý s tejto hmoty vzchádza, ktorý s ňou aj schádza. Perplexita, ale ostáva: nie […]

Postav sa k tomu ako muž, a buď znova sebavedomia kompletného, lebo nie každý si pamätaj mal takú odvahu si vyfantazírovať taký duševný zlom po toľkých pádoch mu ďalej nadŕžať bez toho aby sa mu skutočne aj vzdal.

Samotná plnosť ako extatické šťastie je možná len vtedy, keď nás v najhlbšej hĺbke premkne vedomie nereality ako života tak aj smrti. Tieto momenty sú ako skúsenosti skôr vzácne, ale v rade- radom reflexive môžu byť hojné. Reflexia je oblasťou, v ktorej len čo mi sami máme za skutočné aj existuje. V takom prípade je nerealita cítená ako prežitok transendencie v tú […]

Úmrtie je afektom, v prevahe, ktorý málo kto chce pre seba. Takto som sa ubezpečoval za počúvania onoho starého pána, ktorý sa bojí smrti, ktorý ale bez ustania nad smrťou premýšľa. Nie je čoby nedal aby sa jej vyšmikol! Aké zúfalstvo na smiech, v ktorom ma snaží sa presviedčať, že smrť nepočká…Ako si tak smrť predstavuje sám pre seba sa mu vidí, že ona je […]

Vediac čo viem by som už nemal ďalej ani sa vydávať do nebezpečenstva toho najmenšieho prekvapenia. No nebezpečenstvo je na mieste—vskutku je denno denne na programe. Program, ale je mojou slabosťou. No aká hanba len v pravde byť si vedomý sebauspokojenia, alebo porážky z prekvapenia!