bezvládne telo na dne sa pohybuje v myšlienkach nevie kde skôr by skočil svoje vedomie vkladá do nej posledná nádej ako prvá posledná s prvých prvá s posledných nikto ho nevaruje len strach, s ktorého sa ´polepšil´ zrejme mu nič nechýbalo on jej ako nič nič iné bezživotie život, alebo len zžívanie sa s osudom čo ho čaká-nečaká na hodinu presne do minúty vyberie sa […]

jedno všetko mi je jedno všetko ti je keď dorazíš ku koncu koniec dorazí k tebe lebo nič nemá zmysel iné čakať ako že keď nepríde človek ku smrti smrť príde za ním povie neurčité áno určité nie po smrti ti ti ti

no keď myslíš tak sme určite áno v budúcnosti sme je tam náš moment len nebyť na mysli dna jej na dne mysle mojej kde všetky reflexie sa zlievajú v jednu slzu v jednu miazgu-mozgu, ktorý krváca sa pritom stráca na veci to nič nemení ani jeden čo nikdy nevie ani druhý ten jeden

..nič sa mi nestalo tak dávno ako toto teraz a tu a pritom prišlo mi všetko ako sen sen, ktorý som sníval s onou tvárou cez ktorú nájsť ma hľadala cez ktorú hľadať ma nachádzala po každom po každej smole čo nesie osud aký oči kole už nad priepasťou sa zamýšľajúc s nej sa vyťahujúc jeho bytie jej tie zbytky mašírujúc za posledné lístky na cestu nikam […]

..najradšej mám keď ujde všetko vždy na to tu som to jasné mi je aj to, že vždy sa zíde na chvíľu pozrieť sa cez čo človek prešiel ako cezeň most snáď skúseností stoviek tisícov háld pohľadov na tú chvíľu bez slov bez slov ako cezeň most o brehoch dvoch kde si tu si tam si kde si hajde ujde ujde hajde cezeň most nad riekou do ktorej nevstúpiš s ktorej sa nevykúpiš […]

…jeden by nepovedal, že povie , že v oku sa nazrie keď ma oči neklamú po pravde po pravde, ale každá klame svojmu otcovi lebo vedela byť sebou o samote nevedela ešte o duši, v závese že ju sleduje, že ho sleduje , že v strese len vrieska bez toho aby chcel mať čo z neho vytrieska duša určite ťa odrežem od toho čo on vystrieka sem tam sa pohne vyhne sa predsudkom potom […]

uznávam, že všetko čo myslím, že myslím je ona ale na druhej strane som sám pred sebou sám vždy nahý ako stĺp ako stĺp, ktorý vytrhli zo zeme som sám pred sebou vždy posledný svoj chrbát režem do krve v tvári cítim len zbytky ľudských pľuvancov a potom za mizantropom to jeden nemá nikdy ďaleko na druhý nádych po prvé po druhé po tretie uznávam…, že […]

..chcel by som na oko naozaj oko sa ti pozrieť chcel by som vidieť ako ma vidíš chcel by som sedieť dnu v tvojom oku tam sedieť nad teb ou premýšľať ale viem, že nestihnem , že myslieť nestihnem že už je pre teba a pre mňa neskoro nato byť tu a byť naveky spojený ako naše drieky stačí možno v sebe prebudiť sklon k dokonalosti ďalší dokonalý spácha sebevraždu a svet […]

..pozri tvoje pery sú mojím sĺnkom tvoj život nie je mojím koncom môj začiatok tvoja mora nočná náš koniec cesta večná láme mi srdce srdce, ktoré len dýchať chce prach čo sadá na viečka jej viečka aké zatvára naozaj sama bez seba jeho slečna, ktorá je hladná, hladnejšia ako vlk chce poznať, že láska sa dá skloňovať , že láska sa dá zachovať medzi nebom a zemou […]

kým úplne zapadne slnko v nevôli kým úplne prejde ma chtíč kým úplne odíde moja ka(ždá žena žena aká obráti moje myšlienky na opak na lopatky dosahu ruky každej chrbta , ktorú kladieš každej, ktorú cítiš si na srdci, že je v hre jej porota ,ktorú kladieš si na na na na na vedomie, že sa ti len zdá , že sa ti len nezdá, že si sám sám ako prst tej ruky o akej […]