…chcieť je málo málo ako len nechce zamyslí sa, že nežije …všetko po čo prišiel čo videl a prehral tak málo tak málo všetkého času ľudského len ľudského príbehu bez konca od samého začiatku jeho jej onoho dieťaťa

Stavba afektov, ktoré blúznia, ach tie šalebné afekty, ale škoda, že sú tak presné. Afekty sa nikdy nemýlia, lebo ich nikto nedokáže ´kontrolovať´ vedome ich nikto nedokáže udržať vždy na uzde tie kone, ´s klapkami na očiach´… no samozrejme ako ináč by si aj poradil zo životom, v plnom afekte, ktorý je bez konkurenčný. Nie je čo závidieť, lebo sa mi vidí, že […]

Afektúra. Neviem teda, že či sa ja hlásim k rovnakým ideálom len ako za ´mladi´, alebo na rozdiel od mojich rovesníkov, alebo sú to práve len tie ´mladícke ideály´. Celkom úprimne som nemal nikdy nijak prehnané ´ideály´. Skôr som nemal často žiadne. Alebo mal, ale samotné veci som si idealizoval. Ideál ako taký svoj dokonalý ideál neviem, či ani len mám. Dokonale som […]

.. život mi ide ďalej, ďalej, ďalej. Nevedno kam, alebo odkiaľ. Vezmem v úvahu,že nie som sám, že sám na seba nepozerám. Ale to robím skoro neustále, že sám sa na seba dívam, že sám seba vyhladzujem. Táto duša, ktorá sa večne ´vyhladzuje´sama je snáď dušou mojou? Je snáď niečím viac ako som si myslel !!!?! Asi nie a asi áno, ale v každom prípade sa večné […]

Ľuboš ďakujem za toho ´citlivého človeka´ , vážne. A chcem to uviesť na ´pravú mieru´… citlivý som je síce pravda, ale zase nie na všetko. Sú veci, ktoré mnou nehnú. Ako povedzme, ale že riešim veci cez city skôr, ale aj to je jedna veľká otázka. City vlastne nie sú preskúmaná oblasť..v lingvistike napríklad, sú city najťažšie ´popísateľné´., vraj […]

..rozrezal ľudskú hlavu na dve polovice a tie potom spojil v jedinom bozku… .. v tomto piesku okamihu sa sústredila všetka sila, v momente, v ktorom sa dostal na vrchol ´duše´,v ktorej bol mysliteľný stĺp. Tak vidím okamihy svoje svojho života dnes. Ako zrniečka piesku, ktoré sa rozkotúľali , ktoré v žiadnom ducha domova tele nezostali dokonca stáť ako stĺpy, v ktorých […]

..teda tu, kde by bol.. od toho času, v ktorom pristál na všetko ´dianie´.. hrdinstvo je vystavenie seba samého proti svetu a znamená nutne poukaz k nebytiu–či už v prípade negácie /ničenie, spochybnenie, degradácia/ toho, čím nie som/ t.j. istých súčastí sveta/ alebo seba samého. Tomu, ale neverím v prípade seba samého totiž nie som ´sám´.. Keby som bol sám […]

.. keď myslím, že bol by som tam, alebo tam, že vedomie, ktoré ma stvorilo ma aj zničilo. Jej pravda je ako otázka na telo, ktoré je príliš sebou samé. S celej duše, s ktorej ho pozná sa mu stane, že predkloní sa, že nastaví druhú tvár, lebo ani ináč nemôže.I on pritom vie, že čo vie ešte neviem, že kľúč k samej bytosti sa nenachádza,v zmysle žiadneho človeka, […]

Veď o nič nejde myslím si svoje, ktoré, ale neviem veď o nič nejde, lebo som na svet preto len aby o nič nešlo. Bez vlastného pričinenia, jej maskulatúra;SUBKULTÚRA. A sa povie, ale on, že nemal k nej žiadne príležitosti? Keď ich nemal si by ich mal vytvoriť: nevidím už žiadnu inú možnosť, keď priamo o sebevraždu jednoducho len nejde. Čo vlastne chce sám neviem, […]

..skôr či neskôr sa do podstaty nestane nič, s ním, nepríde si na svoje ´enteogén´–a stupeň karmy, ktorá z neho robí poslušného človeka. Toho sa bál asi najviac aspoň to tak stojí zapísané, vo hviezdach. Písané vo hviezdach, ktoré vidí v jej očiach padať. Ešte sa mu zdá, že sa dožije ´víťazstva´ a ´prehry´, ktorá ho urobí silnejším a osudovejším, […]