oči sklené na výslní vzpriamený čaká suverénne sa prefláka dotykom času omylom , v ktorom si spomenie , že zubu jeho neunikne , že zubu času jazyka neunikne jeho politika vedomia a svedomia krvilačnej žiadosti vypovedá mu vojnu ako zmluvu pracovnú nehodný byť, alebo nebyť element ,s vedomím tranzitívnym element surogátu s elementom smrti veď život je v jej […]
Pokračovanie článku