národný satanista

aj keď krv tečie prúdom skrze prsty pretečie časom nevezme svoj čin ako métu ale pôjde do kola bez hraníc kruh začiatkom konca každého dáta 13násta komnata ľudstva; zvieratá fáta nirvána jedna ontologická zebra plače a nehovorí na jeho nôtu

mentalita a normalita jedného prvého plánu B otázka čo nečaká na odpoveď Nemesis aká sa pozná keď vydá zo seba čo i slovka nad Zemou čo ho neunesie aby z nej nezostalo stáť ako soľný stĺp času nič na každom brehu takého kde ľudskú nohu ani nevideli ani nepočuli ani nepreskočili ako vo videu od Orbital špitál na spadnutie v Slovenskej res publike in medias čas […]

princezna na zotrovačnosť celková vďaka za vďačnosť svojho druhu rýdzeho vedomia seba čo do nevedomia poznáva kým nezaostáva za svojimi slovami slovami, ktoré nevidí, nepočuje, nezmôže sa na ne aby tak medzi smrteľníkmi otvoril dlane smiechu aký sa vydáva za neľudským osudom bez toho aby na oči vlastné im uvidel čo […]

aj keď sa hnev sa nesmie brať vážne ale ja hnev beriem vážne smrteľne mám ho v rodine, mám ho v krvi hnev je umenie je umením múzy čo pristrihol som jej trochu krídla ale dostal som zato na frak neuveriteľný tlak čo ma skoro zobral za slovo útroby bolesti sa mi otvorili ako moľa textúry prišli mi moje prsty ohmatať vlastné moje telo […]

recyklovaný zákon schválnosti v bezprostrednej blízkosti mučiteľa jeho kliešť a oheň imanie v lone nie a áno na moste pod vankúšom trpiteľa, ktorý sa nenarodil s knihou v rukách je to tvrdý život pod zub nevylám si ho na ňom vrub s dušou od svitu do optimizmu lesy obrátené do hola Za tmy vychádza slnko jedným dychom druhým dnu von na miesto činu bez […]

vedomie samoty stredobodom, ktorej je nevedomie bez seba automat na margo jazyka štruktúry kontúry aké opisuje navonok zdanie za hárok papiera vo víre prvok a v mene ako Zem srsť na stope Európy do kozmu v nekonečné duny nevedomých okamihov čo presypujú sa z nohy na nohu systému nežiadúci žiadúce zviera terra ink-og-nita rozbitá na márne kusy zvetralá bytosť […]

ja včera som sa narodil menom svojho otca a matky je už tomu tak dávno čo v ich oku padla hviezda na mňa ako voľba aby som dnes z ich ostatkov prišiel k sebe svojej duši, ktorú mi nikto neprial ale ktorú mi každý závidí

temné len logos chce čas čo nič nezmení na muške predzáprahu na Prahu čo vypustí z hrdla sentiment morálky hombálky pery sestry duše Zeme otvorené do sýta červenej sudby budúcnosti neprežitej v kolíske hudby budúcnosti

až výde slnko za domom z temna po rozume chodí kosa z východu na západ do nekonečna cez rozum prejde iba ako večná morálna dilema nie ohľadom bytia morálna dilema nie ohľadom nebytia všetkého živého do budúcna mŕtveho v podstate je mŕtvy len morálny boh ten mravný zákon v tebe ale blaho akého sa ti dostane v kabinete kuriozít na nete dobrovoľných […]

k svojim činom nepridám žiadnu extra hodnotu nehľadám svornosť a duchovný exces des čo napĺňa nahrážky myšlienok v slovách čo nevedú ma okľukou preč odtiaľ túžba byť nie je nad slnko iná vedomie sa rozdať pre koho ako posledná Zem čo pod nohami kráča za tieňom pravdy sedmospáča