národný satanista

To, že jedenie mäsa spôsobuje utrpenie a bolesť miliónov zvierat (7 biliónov ľudí zabije a zje ročne vyše 50 biliónov zvierat na stravu), je zjavné – musíš niečo zabiť, aby si mal mäso. V dnešnej dobe to je ešte horšie, pretože masová produkcia so zvieratami jedná ako s produktami, nie bytosťami, ktoré cítia bolesť a strach. Takže nejesť mäso = nepodporovať […]

V náuke o esencii (Wesen) sa číre bytie začína podrobovať determinácii tým, že prechádza do stavu logickej inosti alebo esencie. Ak tomu dobre rozumiem tak je voči indiferencii na ´mieste´ inosť. Ale aká ´nutnosť´ by k tomu záveru mala viesť neviem. Estetický fenomén je bočným produktom/projektom určitej nutnosti poznanej tj ´slobody´. Sloboda ako poznaná nutnosť, ale […]

cyklus chronotonológie utópia sterilita času, ktorý ´plynie´ z povinnosti [sa] UDRŽAŤ nad zákon vyvolaný slovom neohradí svojím menom v labyrinte akého logos je cetnrom jeho postavením v úze a mojím hlbokým nevedomím čo dvíha mračno nebetyčné ako viečka

som posledný som sám som posledný v myšlienkach nemám nič na očiach skáza sa mi nezdá pravá automat bytia v režime rozumu zažíva svoju traumu nevie, ktorá bije, ale ide v závese momentu za momentom na ose bezprostredného v mene ´logos´ anti hyena kult miera vedomia v živote svedomia kríza kríza moja chrbtová kosť pre budúcnosť, ktorá je kožou

organizmus aký je totalitou je najvyššou aktvitou moci , vedomia, svojho ja systém, ale ktorého osud sa nepodobá na nič na svete iné ….a logika je mierou do akej je vedľa mimo svojho cieľa všetkých giest zvrchovaných napokon nad zákon, ktorý nič nehovorí o tetovaní v znamení pýchy a smrtky na vážkach na očiach čo neznesú sa bez podozrenia obrátia v prach […]

Stojí na nebesiach nehne sa nič z vôle vlastnej sebe bez nej sa nehne v diaľke jej maske ani živáčika prosťáčika sprosťáčika čo ju strčí v malíčku na červenom lístočku do zadku celého sveta aký ostal zadumaný na viac vedomia z cesty si žič nič nič žič

všetko je klam akému neverím lom svetla v akom sa nevidím bezprízorie do akého môj život sa doniesol na vlastných nohách po akých som sa schodiskom osvety dostal až na horné poschodie moje neživotie na horné poschodie o barlách ´vzdelania´

pre koho je dôležité čo robíš načo sa hraješ a čo si? koho zaujíma vízia smrti po živote koho život po smrti? vonku je brána a tu dnu je ticho dážď steká dole po stole napije sa lístie, napije sa Zem večne po škole života, života, života predsa o nič nešlo

Sa napokon vládny človek vezme jeho ruka sa zdvihne ako slon čo vred má v láske v láske má rakovinu povedzme si čo chceme a myšlienka príde n á s d r a h o kedy sama chce nikto jej nepomôže nezmôže sa ani v okamihu na odpoveď ani v bezprostrednom tichu napokon sa ukloní do zadu urobí vzad čelom potom ohľadne smrti, ktorú prišiel sprostredkovať sa posunie za rakvou […]

nevedomie ujde bez predmetu predmet ho príde draho drahšie než mu slina na jazyk nesie teplo medziľudské naivka láska bez očí hľadá do súmraku vedomia nesie obnos peňazí zobrazí bič či nebič nakazí sa hrôzou od zátylku v lebku vôjde úd stroja za oponou Zeme horizont bytia […]