toho sa nebál ako jeden druhého, s ktorého obstál ,v pohľade na veky mŕtve fleky po bláznoch čo si vyžrali všetko do ich DNA nato sa musel sústrediť v akom znaku sa musel nájsť a namočiť pred všetkými v krvi ani čoby počul kedy prišla rana

..každý trvá na svojom na svojom, na ktoré si príde až bude koniec sveta na rade na mieste, na moment všetko čo chce od seba filozofia o celej vede nehor sa hor po obede do krve vplávať ako ryba, ktorá nie je na háku na taniery v polievke po schodoch, k dokonalosti zvuku aký má logiku ´znaku´ všetkých elementov hluku, všetkých konzumentov dnešného karmického cyklu povahu […]

.. si odrežeš cestu vpred tá nejde nikam si sám, v tvojom svete nie je nikto ´viac´ preto sa bojíš, alebo nebojíš je jedno o jedno slovo, ktoré si vypustil na telo, na duši otázka, ktorá sedí, ktorá mu prísluší keď vietor trhá z nej nervy keď ligoce sa v krvi vlastného zlyhania svedomie upotené, ukrivdené zamorené zlom večného chvatu na okamih pre most čo […]

keď potichu vkročíš od témy odbočíš zjednané kruhy, v medziach, v slovách nikto by neuhádol svoje obrazy nespoznal v hlavách ´iných ľudí´aby posúdil, v názore aby nechal čistom večnosti pochode myšlienky na vedomí s hodín čo na sklonku života popustí v priereze ranami z milosti čo od života schytal čo od života si vzal za lubom a perami nad rakvou samoty samotou […]

..tu hľadiac hľadiac si svojho konca od toho je tu predsa, že vedomie sa na neho nechytá bytosť, s kusov TELA, o ktorom netreba mlčať po tichu až vôjde pomaly, ale iste, že ukáže mu dotyk čas, ktorý mu dávno odpustil korene, ktoré zapustil do zeme blízko, s ktorej mu nevidno bolo na nohy mu nevidno bolo na dva brehy medzi, ktorými stál s vymytým mozgom, ktorý je jeho […]

tu už kde končiac končí všetka sranda kde dávno je vedľa každá vec istá preto, že sa len spoliehať na vlastné sily je na vedomie brať neúnosné už preto, že všetky nuly sveta ma držia v šachu už preto, že v tom svetle večnej prítomnosti nejde čas nikdy dobre , že zima nespokojnosti je trauma existencie čo znamená, že byť znamená trauma na večné okamihy aby po […]

predne je myslenie na zadnej strane s takým výrazom výzoru ako dáva,v tvári, ktorá sa teší sebou sama, ktorá je mysliacemu tvoru neznáma naposledy kedy videl seba prizmatom iného človeka chvatom len slovo čo spustil do hlbočiny samozrejmosťou jednoduchosťou karmy, v okamihu keď prehrnie lány poľné všetky myšlienky, ktoré ho opustili sú voľné ako vtáky preč letia […]

v mene akéhosi svedomia vedomia človeka v slove, v ktorom označí čo označí aby za tým mal hľadať niečo iné niečo živé, niečo poznané, nepoznané niečo zmyslami nespracované o čo sa toľko bojí , že stráca rozum, že stráca boj z rozumom ale za tým si stojí, že vie , že myslí teda je tu ešte niekto tretí, o kom sa hovorí, ale nie naozaj myšlienka totiž nepatrí k […]

tu s toho tela, v koncoch jej svedomie sa búri nikto ju nesprevádza na druhý breh len tie múry sú duté ako myšlienka tú nikto nevidí, nepočuje ale jej ja poviem slovo aby sa za nič nehanbila smrť, ktorá ju neprebrala z večného ticha osudu aký jej nedoprial vidieť silu jedného na vždy silu jedného v sebe a naoko sa pýtať sa chcieť pýtať zo záhrady raja do pekla s pekla do […]

prečo si hľadal čo hľadal si prečo svoje telo si hľadal svoje telo si hľadal sa ti zdalo, že myslieť chce čas, že čas chce byť sa ti zdalo, že byť chce zmenu, že život nie je nič tu prišlo všetko ako prísľub ako medzi nebom a tebou tu ukázalo sa, že vo veci je vec vedomie ostalo len prázdne ticho prázdnejšie ako život a na to sa nikto nechce pozrieť triezvymi očami […]