sám neviem prečo žiť nežiť aby sa nepovedalo aj keď sa povedalo, že sa vedelo ale kto o smrti vie pravdu? všetci vedia, ale sú čoraz ďalej hlupší čoraz ďalej smutnejší nad tým sa neláme nebeská klenba možno to je hanba ale možno sa všetko dá povedať aj ináč sa musím pred tebou haliť do rúška cudnosti? k zlosti je to, ale mne je nič nie je mi nič iné ako […]

vieš čomu vďačí celá zem zato že stvorenie prežila svoje? jej miesto na mape kozmu? chceš počuť vedieť akú má táto osoba formu? chceš jej vstúpiť do podvedomia odhaliť zadné vrátka do jej sveta bytia? národný satanista, ktorého ja je s jej kameňa? a prečo sa len páčiť chce pravda, ktorú nikto nevie? a keď Šokratés povie, že vie, že nevie koho meno […]

nie je rozdiel v tom sa hýbať sa nehýbať ako si človek vie možno nájsť kus ´sebavedomia´ čo ohrozí ho na živote od života, ktorý by nečakal ktorý by nedomyslel dokonca pritom je to také jednoduché jednoduchšie ako jej plášte pod akými sa halí ,v ktorých stoja ´ťažkoodenci´ ..všetci sme iní pokiaľ len nie sme rovnakí ale čo na tom záleží čo na tom nezáleží? […]

bezvládne telo na dne sa pohybuje v myšlienkach nevie kde skôr by skočil svoje vedomie vkladá do nej posledná nádej ako prvá posledná s prvých prvá s posledných nikto ho nevaruje len strach, s ktorého sa ´polepšil´ zrejme mu nič nechýbalo on jej ako nič nič iné bezživotie život, alebo len zžívanie sa s osudom čo ho čaká-nečaká na hodinu presne do minúty vyberie sa […]

jedno všetko mi je jedno všetko ti je keď dorazíš ku koncu koniec dorazí k tebe lebo nič nemá zmysel iné čakať ako že keď nepríde človek ku smrti smrť príde za ním povie neurčité áno určité nie po smrti ti ti ti

no keď myslíš tak sme určite áno v budúcnosti sme je tam náš moment len nebyť na mysli dna jej na dne mysle mojej kde všetky reflexie sa zlievajú v jednu slzu v jednu miazgu-mozgu, ktorý krváca sa pritom stráca na veci to nič nemení ani jeden čo nikdy nevie ani druhý ten jeden

..nič sa mi nestalo tak dávno ako toto teraz a tu a pritom prišlo mi všetko ako sen sen, ktorý som sníval s onou tvárou cez ktorú nájsť ma hľadala cez ktorú hľadať ma nachádzala po každom po každej smole čo nesie osud aký oči kole už nad priepasťou sa zamýšľajúc s nej sa vyťahujúc jeho bytie jej tie zbytky mašírujúc za posledné lístky na cestu nikam […]

..najradšej mám keď ujde všetko vždy na to tu som to jasné mi je aj to, že vždy sa zíde na chvíľu pozrieť sa cez čo človek prešiel ako cezeň most snáď skúseností stoviek tisícov háld pohľadov na tú chvíľu bez slov bez slov ako cezeň most o brehoch dvoch kde si tu si tam si kde si hajde ujde ujde hajde cezeň most nad riekou do ktorej nevstúpiš s ktorej sa nevykúpiš […]

…jeden by nepovedal, že povie , že v oku sa nazrie keď ma oči neklamú po pravde po pravde, ale každá klame svojmu otcovi lebo vedela byť sebou o samote nevedela ešte o duši, v závese že ju sleduje, že ho sleduje , že v strese len vrieska bez toho aby chcel mať čo z neho vytrieska duša určite ťa odrežem od toho čo on vystrieka sem tam sa pohne vyhne sa predsudkom potom […]

uznávam, že všetko čo myslím, že myslím je ona ale na druhej strane som sám pred sebou sám vždy nahý ako stĺp ako stĺp, ktorý vytrhli zo zeme som sám pred sebou vždy posledný svoj chrbát režem do krve v tvári cítim len zbytky ľudských pľuvancov a potom za mizantropom to jeden nemá nikdy ďaleko na druhý nádych po prvé po druhé po tretie uznávam…, že […]