Ja si myslím, že ty nevieš prečo dýchať, prečo chcieť. Vlastne len idiot je schopný dýchania. Filozofia z jej budoára. Ako som si len mohol myslieť, že už sa bude diať čo len nechcem, a vždy sa len čo nechcem deje. Neholdujem životu,v ktorom nič nenachádzam. Škatuľkujem. Prečo je tu také neznesiteľné teplo, lebo nie je ľudské? Neznesiteľný človek svojím ľudským teplom. Svojím ľudským protikladom. Veď chlad je klad a klad je chlad. Nechcem viac vedieť nič. Som si rozmyslel, že život chcem poznať. Možno bude trvať ďalší trilión rokov kým na niečo prídem. A ja sa budem oberať o každý oka-mih, v tom, že budem hľadať bezprostredne nejakú niečiú silu, ktorá je aj tak slabosťou pokiaľ zo slabosti nemám rád nikoho a nič len seba? Mám pre seba slabosť, lebo mám, v sebe ´ženu´, lebo má ona v nej mňa?
Upravuje sa a ide, obchádza svoje hroby, do ktorých sa nechala zviesť. Prečo by niesla energiu, ktorá rozrušuje hranice medzi živým a mŕtvym. Logos som, logosom. Agon vtelený, v povahe boja, ktorý je živým dôkazom, že telo existuje,že telo dostalo čo preto. No on povie, že no preto, že škodí si od radosti, že domýšľa sa z vekom, že ide po ňom, že ide po nej. Úbohá fraška, že vie, na ktorú stoličku ju usadí, že nechá si ju spraviť pohodlie pre hosťa. Dostane do výrazu ten posmešný tón, v tvári, v ktorej nebude nič ako svedomie hrať druhé husle. Medzi iným vezme pakľúč a ukáže ako na lásku. K jej štítu čistého apetítu vedie len jedna cesta. Nikto sa nesťažoval, nematuroval. Neprosil, nezamýšľam ísť na svet z výčitkami, ktoré mu ostali ako semeno na háku. Byť by sa vedel aj ovládnuť, musel stuhnúť, v nej sa otriasol ako do základov zbúraná stavba; novostavba. Od inštinktov, od ktorých si nenechal rozkázať, od seba, v ktorého pohľade sa musel asi poskladať. Do pohybu sa spustil, celý register vedomia, aparát. Triumvirát vôle k moci, stavu a inštinktu, ktorý chráni tak, že usmrcuje.Sebezáchovný inštinkt vyhrotený, v každom okamihu, v ktorom sa do slova, že nemorí vo vlastnej krve stopy.Sú možnosti, ktoré sú, ale na dno, ktorých si si nesiahol, lebo myslieť nebyť by bolo lepšie kedy by si to vzdal. Vzdor tomu, že čo sa s ním robí sa človek ukazuje ako trefný automat povinnosti, s ktorých berie za svoje slovo na slovo, ale ktoré sú jeho molochom. Moloch abstrakcie je automatom povinností a tak je vlk sýty aj ovca celá. Zmena plánu sa, ale nekoná… človek sa prekoná. Vezme zbraň, vezme do seba sa, vezme, sa zamyslí, pustí sa uzdy fantázie celkom. Celý organizmus, celkom. Ľudský a bojovný. Musí ísť, s kožou na trh. Trhá sa vo veci, v ktorej je. Aké jednoduché. Nič zložité. Emocionálny vampír. Steblo a vzor dokonalosti sebazaprenia. Schodisko osvety, a existencia stratená v preklade do reality celkom.
Celá debata | RSS tejto debaty