národný satanista

Ekologický aktivizmus.

S poslednej doby, za ktorú prežívam samé osobné problémy. Všetko sa len kopí, ale neexistuje nato žiadny odvodný kanál. Odvodný anál. Mrákoty nad týmto človekom, existenciou, mestom, ktoré je na zozname ´idiota´.Zo slušnosti, na ktorú sa asi môžem z vysoka. Posledný nádych, pred tým ako padnem na zem oboma nohami.  Oboma nohami na zemi medzi ktorou a nebom som, len neviem či ide stále o mňa, ale evidentne sa o mne ´kašle´  na tomto svete, lebo škoda strácať slová na mňa. Ale keďže tuto Slovensko je krajina, na ktorú škoda strácať slová obecne tak je to asi pol na pol, že som s polovice na žive a s polovice mŕtvy.

Teda ´ekologický aktivizmus´. Mojou ekologickou ´iniciatívou´ bolo, žeby sa teda nalepili tie plagáty, že sa nalepili. Plagáty, ktoré ani nevysia, lebo akonáhle som z nich spustil oči ich zvesili. Ľudská pohodlnosť, ktorá je bezhraničná. Tá si neváži prácu, iniciatívu, aktivitu, ktorú som do toho vložil. Vlastne sa zdá neváži, že o čo mi ide, že o čo sa snažím, že ´kto som´ v konečnom dôsledku. Aby som to nejak ´vysvetlil´ tak poviem, že to vysvetlenie je veľmi jednoduché, že to vysvetlenie je také, že človek v ´tom je vlastne sám´.  To asi treba podtrhnúť, že človek je v tom vlastne sám; nikto sa tej iniciatívy nechopí pokiaľ sa jej nechopíš sám.     A ja sám som sa tej iniciatívy chopil, ale ´výsledok´ ktorý sa nedostavil som asi nepochopil, že sa má ´diať´,že sa má  ´stať´. Vlastne je to celé bez výsledkov. Nemá to asi ani efekt a tak s tým prestanem, s tým ekologickým aktivizmom, lebo tá aktivita je transcendentne dekonštrukčná. Je to vlastne transcendentná dekonštrukcia. Tá aktivita, ktorá je ´konštruktívna´, lebo čo v konečnom dôsledku znamená konštruktívne myslieť znamená  ´ myslieť konštruktívne´. V jednom celku,v jednom možnom celku, v ktorom upadám do zabudnutia. Ako upadám do zabudnutia? V zabudnutí sa predsa´žije´, ale to práve preto,  že žijem, že som v zabudnutí.

Život-bytie-vedomie.

V zabudnutí, ktoré  má svoju logiku, lebo ekologický aktivizmus je práve celý asi postavený na zviditeľňovaní sa, na viditeľnom neviditeľne. Až nato, že k tomu sa už asi škoda by bolo vyjadrovať, že k tomu čo sa odohráva medzi nimi ´teda nami´ medzi inými ´ľuďmi´pred, ktorými sa ´ja´ má asi klaňať, lebo si z nimi ´ja´ chce rozumieť. Bývalo  to tak, ale chybyčka sa vkradla, že do života. Života, ktorého nie je nikdy dosť, nikdy nié málo. Nié, nié.

xxx

Na tom všetkom snáď ani nezáleží, na tom všetkom, v tom, že človek sa ´snaží ´, že je v tom ´sám´, že musí byť ´tu sám na tom všetko na svete, ktorý sa ho netýka. Svet sa ťa netýka? Smrť sa ťa týka, lebo smrť je jediná jedna. Je vidno, že nie je meno to ´ekologický aktivizmus´, že nie je meno to správne. By sa ho to netýkalo, keby sa len dalo niečo diať.  Ty si myslíš, ale že s tebou sa dá niečo diať, že tebe sa dá niečo ´diať!?To vedomie. Lebo ´realita´ je niečo iné,lebo realita je inde, lebo realita nie je maturita. Onen zlomový moment, v ktorom sa človek láme, v ktorom ťa zlomia, ktorého konca sa nedá ´dobrať´. Konca, ktorého sa nedá dobrať, ku ktorému sa musí niekto pričiniť, lebo ten koniec nevie odčiniť. Niekto odčiňuje svoj začiatok a niekto svoj koniec, lebo sa toho konca by bol dožil, len a len preto, že všetko myslenie ´vynaložil´. Vynaložené myslenie je vyložené, lebo je vyložene ´blbé´. Ako vyložene je blbá ´ľudská existencia´ a prečo ľudská, prečo nie praľudská, lebo človek patrí do ´praľudu´..

O niečom, alebo ničom. Všetko je možno ináč. Všetko nie je asi rovnako. Kto tak súdi a prečo? Prečo súdim, že súdiť je ľudské? Súdiť je blbé pre porovnanie a každý ´súdi pre porovnanie´. Súdim, lebo súdiť je len ľudské a aj keď je čo je len ľudské vždy blbé tak súdim, že súdiť pre porovnanie sa s niekým je najblbšie.Ale to je vlastne pretvárka. Pretvárka znamená, že podľa ´seba súdim teba´; to je pretvárka. A súdiť všeobecne je pretvarovať sa pre porovnanie.

xxx

..keď súdim teba podľa ´seba´ súdim podľa obalu?  Alebo som ja niečo viac ako obal, alebo som je niečo menej ako obal?  Alebo súdim neják teba podľa seba ináč ako podľa obalu?  Má to, alebo ešte nejaké iné vysvetlenie?  Čo by mohlo byť smerodatné?  Ako keď sa ulicou špacítuje ´žena´ a necháva sa obdivovať a ukazuje, že ma minimálne všetok ´čas´ na svete, a ty nemôžeš mať nikdy žiadny. Lebo tvoj ´čas´ ešte len príde, tvoj čas ešte len príde, ale keď si sa pred tým časom narodil tak ti ešte len ´dôjde´, keď nepôjde zrovna ´pomalšie´ ako tvoje ´myslenie´, ktoré predsa len veľa neznamená, ktoré znamená menej než nič. A pritom sa deje ´nemožné´, deje sa nemožné ´vždy´ ako nikdy predtým a nikdy potom. Byť by bolo zbytočné.