..nevie si predstaviť nemotivované ´jednanie´ lebo aj život je motivovaným jednaním.. motivovaným, v zmysle ´intencionality´.. intencionalita je práve toľko čo vedomie; v základe aj Descartovo ´diktum´ ; myslím teda som je toho dôkazom. Dôkazom, že myslenie je ´intencionálne´. Myslím ´teda´ s toho titulu som v tejto intencii toho kto myslí ako objekt, subjekt. Nemôžem […]

Moja definícia človeka; človek je entita tvorená výlučne fyzickou hmotou: telesná substancia. Prečo to hovorím? Prečo by nie keď mi nič iné neostane ako povedať čo len nechcem? Povedať čo si len myslím? Hovorí mi tak môj inštinkt, ktorého mám plné zuby baby. By nebolo od veci skutočne si siahnuť na život od rozkoše. …..leč predĺženie je základným atribútom […]

..vlastne neviem čo ani som išiel povedať…ale jednoducho ten ´jazyk ako artikulátor´ zmyslu proste nepoužívaš nato jedno furt, že človek by bez zmyslu v tom jazyku to utrpenie neformuloval, žeby nebyť toho zmyslu by ho vedel vôbec sformulovať Ľuboš?? Má vôbec zmysel , že nič nemá zmysel? ..Kafka svoj jazyk jednoducho nebral do ruky ako ten nástroj; nebral do ruky a do […]

Ľuboš povrch a cit a hudba… bojuješ aj ja bojujem—pod kožu sa snažím dostať pod svoju ako pod ten povrch. Hudba je momentálne mi ukradnutá. Nehne mnou už ani hudba. Vlastne to, ale neanalyzujem, že ako čo mnou pohybuje ako ´láska´ napríklad. Snažím sa vyvliecť zo svojej kože ako s povrchu. Trochu som, ale premýšľal nad tým ´povrchom´ ako vravíš; hudba, […]

..akoby som to všetko povedal tak ako aby to ostalo len medzi nami ako dieťa s kameňa úrazu, ku ktorému príde vysoko nad Tatrou, ktorá sa delením stravy stala záhadou keď jej je ukradnuté, že on príde nato, že jej boky sú záhradou umenia , že umenie sa otvoriť jej výzoru, v ktorom sa uzatvára kruh marnosti bludu nie je tak skončené ako ten, v ktorého moment, ktorý […]

myslel som včera, keď som bol vonku, že všetci sú vždy úplne, ale úplne vedľa.. s toho poľa súdnosti mi ti to vyplynulo tak som pochopil ; choď za ňou, lebo všetci sú úplne vedľa a do cieľa to je ešte kúsok myslel som si je to sen, týto ľudia snívajú sen,v tvojej hlave smejú sa, jedia, serú, hovejú si, žerú sa, ľutujú sa, cítia sa byť prítomní ale sú vedľa […]

Nemyslel ´život´ ako ten, ktorý je ´mysliteľný´ lebo ho človek prespí? Keď prišiel ´démon´ k nemu do postele a spýtal sa, že či chce žiť tento život večne tak ako ho žil ešte raz? Teda doteraz?Nie je to blbá otázka? Nie je blbé sa pýtať, že či chcem žiť ´večne´ ´ešte raz´? Keď už ´raz´ žijem večne načo by mi bolo vedieť, že či to ´večne´ je […]

Nuda mi príde ako požehnanie ako ´zmilovanie´. Človek už aspoň nemusí páchať ´sebavraždu´..aké len hlúpe si myslieť, že nuda je niečo ako ´nahý vstup´ k bytiu. Samotné bytie je predsa nevnímateľné. To, že som nemôžem vnímať nijak ´ostro´ nie? Nemôžem mať istotu, žeby moje vnímanie presahovalo ono ´vedomie´, že som…z vlastnej skúsenosti to ani neviem. […]

Otázka potom je či je zvuk hlasnejší ako ticho, alebo či je zvuk silnejší ako ticho, alebo či je zvuk hlasitejší ako to príliš hlasné ticho samovravy. Nejde mu to z hlavy a ani do hlavy ani toľko v matrixe jej sexu, alebo komplexu. Jeho smrť ju zasiahla ako keby jeho oči nevideli, že vedela pravdu o pravde ale, že nato neprišla reč. Nikoho viac asi neupodozrieval, ale sa […]

čo všetko len zmýšľanie nevie preto všetko nenájde odpoveď nato, že samotná existencia sa nebude dať ´zhmotniť´ v obraz jeho samého on povie jej ´áno´ určité nie neurčité v bezprostrednej blízkosti čo vyvolá sveta ´jav´ celého homo ecce lekcia života, ktorého kosa nesie na ramene ale vie, že vie o takom pohybe? kde si tu si lačný výzor, výzor ,v ktorého duchu […]