.. keď myslím, že bol by som tam, alebo tam, že vedomie, ktoré ma stvorilo ma aj zničilo. Jej pravda je ako otázka na telo, ktoré je príliš sebou samé. S celej duše, s ktorej ho pozná sa mu stane, že predkloní sa, že nastaví druhú tvár, lebo ani ináč nemôže.I on pritom vie, že čo vie ešte neviem, že kľúč k samej bytosti sa nenachádza,v zmysle žiadneho človeka, […]

Veď o nič nejde myslím si svoje, ktoré, ale neviem veď o nič nejde, lebo som na svet preto len aby o nič nešlo. Bez vlastného pričinenia, jej maskulatúra;SUBKULTÚRA. A sa povie, ale on, že nemal k nej žiadne príležitosti? Keď ich nemal si by ich mal vytvoriť: nevidím už žiadnu inú možnosť, keď priamo o sebevraždu jednoducho len nejde. Čo vlastne chce sám neviem, […]

..skôr či neskôr sa do podstaty nestane nič, s ním, nepríde si na svoje ´enteogén´–a stupeň karmy, ktorá z neho robí poslušného človeka. Toho sa bál asi najviac aspoň to tak stojí zapísané, vo hviezdach. Písané vo hviezdach, ktoré vidí v jej očiach padať. Ešte sa mu zdá, že sa dožije ´víťazstva´ a ´prehry´, ktorá ho urobí silnejším a osudovejším, […]

Ani stopa po pocitoch, zničujúce vedomie, ktorému prepadá. Vlastne každej myšlienke, ktorú nemyslí ani vážne. Nedotknutým hlasom. Sa vyjadril o všetkom, ale v tichosti, v ktorej ho jeho vážnosť ničí. V tichosti, v ktorej ho demolujú slová. V tichosti, v ktorej ho demolujú slová iných ľudí, v ktorých si neštekne ani na svet, ktorého koniec je vždy na dosah jednej ruky, […]

To ja neviem ako som myslel, že som nič nemyslel. Moja vízia pravdy nie je asi tak presná ako jeho. O poznaní, ktoré nestojí za kontakt zo životom, ktorý je, v každom momente, ktorý myslí ten pravý moment. Nato však nevie ako reagovať, ako myslieť, ako chcieť, dávať z vlastného zmyslu slova, ktoré ešte len nadobudne. Bez mála všetko čo obeť zasluhuje, ako pravda, ako […]

Vízia k výzve, ktorá má zmysel, ktorej zmysel výzvy slova je ´výchova´.. na všetko príde čas, ktorý tu nie je. Odstrašujúca nádej, v ktorú už ani nedúfam. Nie, žeby človek vedel, videl, alebo chcel vedieť, alebo vidieť, ale v blízkosti krajiny svetla je koniec hneď jedinou odbočkou od pravdy. Slova, ktorého zmysel výzvy je výchova. Uhol ´pohľadu´, ktorý mu neostal. […]

Nádej čo neberie konca, koniec, ktorý nie je nádejov. Nikto už nemyslí na nič iné ako na ňu. Dneska v centre mesta došlo ku smrti, v ktorej som bol v prvom okamihu, v prvom okamihu poslednom zo vzdychu, ktorý mi vyšiel s pľúc, keď už mi v živote nevyšlo zo mňa nič, vyšiel zo mňa aspoň tento výdych do vetra, do vetra, ktorý fúka cez záclony, cez poklony, ktoré berie na […]

AKcia, lebo kódy myslesimilánia, ktoré sa plnia ako jedno slovo, od druhého, do tretieho momentu, v ktorom padne na slovo vedomie SÚ NA VEDOMÍ, KTORÉ JE HOLÉ. Nie je to jednoduché, že slovo by malo padnúť, že slovo by padlo, že by sa nevedelo, žeby sa myslelo, žeby sa vedelo, že kde padlo slovo, ktoré by nepadlo na úrodnú pôdu za vodu, za ktorú každý chce. Som Obituary, […]

Žijem v meste Prešov, lebo neviem kde inde by som len žil. Vlastne ani len neviem kde inde by som len žil. To je možno viac len než je prípustné. Jednoducho to je len len. Chcel som povedať, že tento život ako ho žijem, svoju filozofiu, ktorú žijem to je len len. Nie je to dobrovoľný život v ľade a na veľhorách ako v prípade Nietzschého, ale len len také živorenie vlastne […]

Až dole do samotnej ničoty, v krvi, ktorá pení, ktorá je jediným cieľom keď ide o melanchóliu. Smrť sa tomu ešte z ďaleka nepodobá. Jedna brána do všetkých nových životov, ktoré ho ešte len napadnú, ktoré ešte len napadnú ju. Aby sa nepovedalo, že nevýde na oko, na zmar, ktorých mysliteľných ´zvyklostí ´. Vezme si len príklad a potom sa nechá zniesť ako nadarmo […]