..si na tom viac menej ako ja. Rovnako, ale na tom ešte nie sme , ale byť by bývalo zaujimavé byť s tebou zajedno slovo ako vôľa žena. Duma, alebo ´čas´ sebazaprenia v pravde= klamstve, ktoré stačí obrátiť v hube aby sa obtočila ako had okolo teba sa obtočila ako okolo prsta, ktorý cucia, s ktorého cucia krv, a kto nerozumie nech sa ide bodnúť do tela. Tela jej vstupnej brány do holého neba, ku ktorému vypína ruky. Mohla prísť aj na iné ´tonikum´ ako sexuálne sa vyžitie s ňou samou, ale o to predsa nešlo. Do toho lesa, v ktorom sa dá ´ratifikovať konvencia´, v ktorom sa dá ukázať, že konvencia má plné opodstatnenie. Preto, že nemá opodstatnenie povedať, že ´všetko čo nepotrebuješ je láska´,celý ftip, ale spočíva, v tom, že celá cesta je plná bolesti, že celá cesta sa nekončí nikde, lebo nemá začiatok od konca, ktorý by bol počitkom. Byť by to súviselo, aby som predsa len neklamal, lebo sa musím ešte uvedomiť, ešte skôr akoby povedal, že ťa čaká toho večera ´porážka´. Hovorí, že každý nádych je víťazným oblúkom myšlienky života, ktorú opisuje.
Na to, že komplex čistej moci v najčistejšej forme si musela pohľadať ´výhovorku´, že nato aby hľadala musel vedieť, že skôr ako nájde, vedieť bude nič nie je ešte. Vari ja som ťa sklamal? To neverím, a ako sa mi to podarilo? Tak, že si si to zapríčinil sám na môj účet? A čo potom čo potom hľadáš milý môj ´existenciálne závislý´ na stratenej existencii, ktorú si von koncom ani nedomyslel? To si snáď si myslel, že očaríš tú holú ženu, ktorá proti tebe stála proti tomu svetu ako v miery tak ako aj v zaprení sa pred tebou, v zmysle každého slova? Stojí pred ním nahá a strach nenaháňa. Niečo jej, ale vháňa do očí krv a zlato či mlieko, ktorým sa prebrodila cez most čo jej spáli pod nohami. Si vedela ako si pekná, ale na to nie je možné už myslieť ´svoje´, lebo to už je domyslené na ´dotyk´,a tak si predstav, že každý taký dotyk je pohybom, že každý taký dotyk musí v pohybe zmyslu domyslieť do jej tela, ktoré je vstupnou bránou do kozmu, ale pred ňou ešte len ´stojí .. veď ona ani viac nechce ako aby stál veď preto je zrodená, vyrobená pre neho ´stojaceho´ pána v kravate a tričku a nohaviciach, v ktorých má niečo vo veci. Ti tu sa myslím stalo niečo divné, keď sa ona obrátila na neho, vo chvíli, v ktorej sa dostalo k slovu, že vypustila slovo z úst, ale, že momentálne neveriac, že momentálne neveriacky krútil jej krkom to ani nevedela, lebo ponorená do čierneho plášťa smrti v živote, ktorý jej moc nehovorí nepustila svoje oči dole k zemi, ale vyniesla ich na moment prekvapenia do výšky, ktorá ju schávatila závraťou,v jej tele. Larvovaná depresia. Pastózna regresia. Religiózna neuróza ako to nazýva Nietzsché. Tak sa neneurotizuj, v eurotizácii skutočnosti,v koncoch jedne krásnej epochy, vieš ako si pekná, nie iste, že nemá tušenia. V hre, ale možno nie je len láska a nenávisť, ale aj niečo viac menej viac, ako len konkrétny osud, v bytí konkrétnym človekom. Aby som to povedal tak, že sa myšlienka nezdá vážiť viac ako skutočnosť teda ´konanie´, ktorým sa jej zbavuje. Preto, že počúvaš na slovo, ale ešte nepočuješ ´zmysel´, že počúvaš od slova do slova na zmysel ešte neznamená, že vieš rozpoznať pravdu, na ktorej sa ukazuje transformát. A taký je každý transformát zmyslu ´vedomia´ seba, alebo sily, ktorú hľadá aby došla k tomu istému záveru, že karma je z dovolením ´vylúčenie veci smrti´. Teda, že podľa zákona ´karmy´ je smrť vylúčená vec, že smrť je vecou, ktorú ´vylučujem´, že je vecou vo veci vylúčenou, v pohybe, v hube, v jazyku, ktorý sa krúti do bodky, ktorý sa vracia, v procese skracovania sa jeho ´zmyslu´ života. Možno, ale nedosiahol čo chcel, a preto ten jediný okamih pravdy asi nenechá ju na pochybách, že ju nenecháva na pochybách, že je v tmách vedomia bez milosti samoty času, len nástrojom v rukách …
Celá debata | RSS tejto debaty