Obvinený, s tebou v živote Tela, ktoré prekladá do krve Zodrené prsty, ktoré vkladá si do lona matere Prírody Je obvinený, s tebou v celku nejde Strácam nádeje čo bežia, v protismere V každej diere do sveta, v ktorej sa povaľuje Na hnoji svojich kníh, v ktorých sa rozkladá Živá mŕtvola Nietzschéova A ten alegorický voz čo ťa nemá predbehnúť Aký nemá konca, v […]

Čas? Ja na Ten tvoj čas ti seriem z vysoka Lebo ten môj si mi vzal celkom Seriem ti na tvoj čas z hlboka Lebo si mi vzal všetok môj čas, ktorý som si nechal Tak ako oni, ktorí mi všetok čas vzali za svoj Ktorý mi nenechali z neho nič až na posledný okamih smrti Čím ďalej ide čas na nervy Čím ďalej ide človek na nervy tým ďalej je človek viac opicou Najviac opicou je […]

Za nič by si nemenil tento Prúd podzemný, ktorého lomoz Počuť- nepočuť, v duši ženy, v rozklade Na stope reality, ktorú čo nevidieť Objaví, v každom zašlom spomínaní na časy staré Ako nové Len by sa nemal vzdávať voľby, ktorá je len aby Len aby, ktorá je bez voľby Si doceniť zuby na baby, ktoré berie jedným dychom Aké zaberie jedným slovom čo nepovie Niekto od […]

Supresia voľby negativity , ale ja som potlačil všetky svoje pocity a čo zato mám? Komprimované vedomie čo stiahneš do počítača? Deus ex počítač? Prečo sa dneska kľaká pred počítačom všemocným? To posledné čo doba potrebuje je technológia Zverstva a klamstiev ducha, ale aj trocha Existencie, ktorá je etymologicky zviazaná S krvou a mliekom sa bude dať ´vyradiť´ […]

Tu som ja Sa ja tu vidím v oku, ktoré si nezávidím Slabo za veľa za málo Slovo čo dalo čo vzalo Potichu, ktoré mi vzalo slovo Tichšie ako rany bičom do živého Rany bičom do mŕtveho človeka Hádzať na hlavu Vyholenú lebku mŕtveho zvieraťa, ktorého pach Volá po všetkých koncoch človeka Aké len možné je dosiahnuť Aké je možné Dosiahnuť v dvoch smeroch obojpohlavných […]

Abstraktné myslenie mi nejde Nie je mi pochuti Nie je proti srsti aby sa stavala stena Stena medzi tebou a mnou Ako náhoda transformovaná do konca Zlovoľného biča jazyka, ktorý je sumou ničoho , ktorý je celou sumou ničoho v úplne všetkom Jedinom ohľade na seba ranou, ktorou sa odvoláva Spiaci na začiatku Života zmyslu, ktorý vedie reč tela, ktorý vedie Von s tohoto prekliatia […]

Smradľavá päsť na oko, ktoré častuje Časom, ktorý imituje Každý pohyb na báze metabolizmu rozkladu V rozpätí extenzie miliardy rokov duše ducha Dobitý klinec kladivom v hlave Ono konca kraja, ktorá nemá čo nudu zaháňa Istota karmy v tele nehodnom sebazáchovy Istota režimu nedbalosti vplyvu vôle voľby Stavby života, ktorou je protiklad na protiklade Ako mladý, ktorý je […]

V zmysle poznania, že som, že si Autonómna obeť surogátu voľby poznania seba samého Surogátu vedomia zmyslu, ktorého je mierou existencie Nárok na bezodné hranice poznania, že vie Že prichádza do radu života, ktorého trvanie je ko-existenčné A s esenciou za behu dejín sa otvára kniha farieb nutnosti Sa ukľudniť na mieste činu pri, ktorom ho pristihli Všetky cundry tohoto […]

Očividne klamem sám seba Vidne, v nesvojom tele čo duša kynie Na pokyn na, ktorý hynie Očividne klamem sám sebe, v duši, ktorá je Tou plnou salvou existencie A existencia, ktorá je apatickou ako byzancia Všetko sa pohľadom nedá nájsť, v konzumenta Aristokracii. Prehistória času čo kladie sa ako funkcia Dýchať, mieriť, živiť, starať sa o svet, ktorého tieň Je posledným s […]

.. Kým kráčam tým chodníkom Svojím životom vysiac na vlásku Vôkol som všade, ale tu nie som. V tomto piesku pohyblivom. Bežne sa mi dejú veci kladivom. Chradnem stárnem ako vždy po svojom. Neviem nikdy nikde vystáť seba ani začať S pohybom niekde, len sa počať, ktorým chcem Dotykom tu zísť na myseľ Nemyslieť viac ako nič čo pečať počatia pečatí Čas sa kráti, ale […]