Telo, ktoré je večné, ktoré je sopečné, ktoré je riekou zmyslov, v srdci všetkého smrteľného blaha. Už cítim ten chtíč ,v ktorom sme pospolu. Ale telu to dáva kávu, ale telu to dáva kávu od Petra, lebo sa jej žiadna zem neskončila, v duši, v ktorej sa spustila po slovách, ktoré už neukazujú teda neznázorňujú, ale tláchajú. Tlach. Ako prázdne ´reči´, alebo […]
Pokračovanie článku