„Musíte si vypotit prdel, aby o vás vůbec někdo věděl.“

Obete Holokäustu Ich cesta za neľudským étosom Spomienka pamätná Efemérna na mieru šitá bolesť Tá ľudská je zapovedaná Byť by bola iba mierou všetkých vecí bez seba Postačila Na ňu všetka sila Sveta nemých tvárí

Temný zhvozd O život hore dole bežím Cítim čo len nechcem Minulý osud v minulej smrti Existuje večnosť do tuhého * Ó život hore-dole skáčem Tnem zo živého kusy mäsa Z vyšších ér Je môj éter

tryzna, -y, -zien žen. r. u pohanských Slovanov slávnosť na počesť zomrelých; dnes smútočná slávnosť na počesť zomrelých, posmrtná oslava zomrelého: smútočná t.; pren. [Ná rod] s hrôzou hľadel tiež, jak všetkej jeho pýche tu v Stalingrade zapaľujú tryznu (Smrek) pripravujú záhubu.

Antropológ S jeho vedomím Aký sa robí múdry Aby sa nepovedalo, že je hlúpy Vedie dialóg Kde myslí teda vie, že vie, že myslí Lebo to je postmodernizmus..

Živné pôdy Pohli sa ľady Lady sa dvihla Oklamala telom Svojím domestifikovaným obrancom Alter ega

Samopaľ Samo sa samopaľ nabije Odtiaľ až tu ťa zabije Spomínaš na ich druhé husle A pole pôsobnosti sa živí Pacientovými rečami Ako byť či nebyť od prírody Mužom na druhú, ktorá je ňou

V sebadôvere je ignorácia, ktorá je blahom Keď zem padne popolom, ľahom..

V matke Vidí sa sám rod V detve jeho Z duše nenávidím človečinu Ex machinu na boha-tele Smiechom duše samej-sem-tam, ston aký zabíja pod pojmom času O ňom precitá afekt Bytie aj konečná stanica Tam čaká cica Večná vrhá pohľady do vnútra Z jeho myšlienok, ale nič nevyčíta Z ostra prenáša váhu jeho dna A od podlahy zeme vydáva zvuky KVLT-u Hovorí od samého seba by sa […]

Aby medzi diskurzom ako tým čo je v medziach prístupných tomu, ktorému jazyku nastavenému ako zrkadlo tej ktorej dobe a tou reflexiou onoho diskurzu premietnutou na pozadie vôle tohoto sveta v jazyku ešte malo byť pole pôsobnosti kultúry, musel by tento jazyk byť v súlade s tým čo sa ním dá a nedá povedať.