Deus je mŕtvy nejde ale z hlavy otázka ako ozvena šťastena sama buď, alebo nenuď deus existencia žaluď buď, alebo žaluď pritlač si ho na hruď… je to len končatina deus ex žaluď …

Mor ho orgán môjho rodu kto kradmou rukou voľného trhu siahne na tvoju slobodu sa rozmnožovať, konzumovať, a prežívať všetko čo nemá na kráse vadu. Si znova pozadu a pre pravdu vypustíš dušu aby si doznal túto zradu menom voľný trh.

V každom človeku drieme nejaká budúcnosť. Budúcnosť ku, ktorej je povolaný. Budúcnosť jeho povolania. I keď je z času na čas pravda najlepšie si ísť za svojím cieľom/telos/ aj tak by človek v každom veku mal v ústrety životu a pracovnému procesu byť predchnutý aspoň akým takým pocitom, že kto chce kam mal by si pomôcť tam. Žijeme dobu ignoramusov. Žijeme dobu […]

Tam a naspäť na svet.

Svetonázor pozitívne a definitívne určuje súcna (hovorí čo sú) vrátane človeka, usporadúva skúsenosť celkom určitým smerom a tomu všetko podriaďuje.Chápe sa buď ako beztvará látka (gr. hýlé), ktorá až spojením s tvarom dáva konkrétne súcna, alebo ako objektívna realita (existujúca mimo nášho vedomia).

..ich ústa sa stanú chronológiou života na vzduchu nadčloveka v praveku čelom vzad k tvojej hlave silueta jeho chce aby podoba prišla ako ľudský kmeň k podnetu bytia jazyky ich zvedú dohromady ako náhody náhod budú bojovať za rod a hrob mor ho mor ortieľ rétorikou áno a rétorikou nie sa rovnajúc priamej línii času lineárneho do cieľa smrti pre šťastie za veľa živého […]

Ako prasa v žite ležím vo vyvatovanej humanite náležite staviam svoje kosti ako z lega kocky hore bez masky som už z toho celého-celý mimo a ten kto je mimo mňa mimo je celý preč..

Každý mier je začiatkom konca vojny a každá vojna je začiatkom konca mieru.

Otázka toho, či poznávam, že poznávam, že som poznávajúci, alebo poznávam, že sa nepoznávam ako poznávajúci.

Žiadny anjel padlý na hlavu vybieham z ústavu menom mojej existencie žiadna omnipotencia priposraného boha v chode do stratena rozbíjam o holé múry svoje beznádeje až mi krv tuhne v žilách keď slina mamona prináša na jazyk smrť do posledného slnka na dne tunela v pravde sa bojím naozaj ten strach ma paralyzuje až mi je zle-nedobre domček z karát kde horím o sto šesť […]