národný satanista

Dnes by som ti poslal knihu
ku ktorej chcem doslov
aby si mi stvoril Ľuboš, ozveš sa?
krsAttachments areaPreview attachment Don Colacho aforizmy preklad zo SJ do AJ II.docx

zaujimavost zo sveta

http://www.citarny.cz/index.php/knihy-lide/vzdelavani-a-souvislosti/souvislosti/5011-kycovite-lego-jako-koncetracni-taborart

Pracuji dosti impulsivně a nárazově, dle toho co mi právě kráčí hlavou…

Luboš

ja tiez-impulz tvori zvycajne posun signalizuje posun-nieco ako das-dostanes-impulz-idpulz-impulz vychadza z ID-entity_?_s cim dokazeme identifikovat impulz? ak sa impulz identifikuje z vonkajsim svetom-existuje vôľa z ktorej vycchádza impulz? impulzy človek predsa nemá z vlastnej vôle, alebo áno?-ak nie je impulz podmienený vôľou čím teda? interakciou s vonkajším prostredím/tj svetom/? Z chaosu do poriadku vôle, alebo z vlastnej vôle chaosu do poriadku?existuje nejaká človeku vlastná slobodná vôľa? ´údajne nie´–z vlastnej vôle k slobode–sloboda teda nie je nič metafyzické, keď ako vraví _Nietzsché nie je pointa v tom koľko ´slobody´ človek ´poskytuje´ komu-ak by tak bolo by mohla byť jedna vôľa všetkým vlastná-z vlastnej vôle všetkých ľudí, ktorú komu kto poskytol-vôľa ľudu je jedna—–ted-a ľud-otázka vôle ľudu-ako sa ty dívaš Ľuboš na vôľu ľudu? Je to demokracia? Dá sa označiť vláda za vôľu keď nikto fakticky svojou vôľou nevládne? DColacho sa stavia k tomu pesimisticky, že by niekto viedol-vládol niekto niekým-rozum=inštrument-je vedomý vstup inštrumentálny? kým id-entita je nevedomým pudovým vstupom je rozum inštrumentálny výstupom?BIOS.ešte text k načrtnutému problému

Čomu sa tak trochu čudujem je, že keď je jasné, že človek nemá slobodnú vôľu hneď sa s toho automaticky vyvodzuje tá najhoršia možná nezodpovednosť. Človek nemá slobodnú vôľu preto je jedno, že vraždí, že masakruje, že pije, že bije ženy a deti. Ja osobne si myslím ak možno presný opak. Fakt, že človek nemá slobodnú vôľu ako ´vec o sebe´ o ktorej by sa mohol rozhodnúť dáva konceptu slobodnej vôli, alebo teda neslobodnej vôli úplne rozhodujúci charakter. Táto vôľa rozhoduje o všetkom. A síce tak, že je podmienená. Je zavádzajúce si myslieť, že človeka bez slobody vôle tento fakt jej absencie sprosťuje zodpovednosti. Naopak človek môže mať iba neslobodnú vôľu v tom zmysle, že jeho vôľa je vždy podmienená. Teda neslobodná. Človek nikdy nevykoná nič čoby nebolo podmienené. V istom zmysle sa dá povedať, že slobodnú vôľu istí ľudia majú. Majú ju deti,blázni, alebo takí, ktorí o sebe nejakým spôsobom ´nevedia´. Slobodná vôľa znamená, že človek sa nemôže rozhodovať ináč ako slobodne. Naopak vôľa ´bežného človeka´ znamená, že sa musí rozhodovať vždy podmienene teda neslobodne. Ako napríklad tak, že ide do zamestnania, že robí deti, že si navarí. To všetko-všetky tieto činnosti sú podmienené praktickým účelom, alebo sú konané za oným účelom, ktorý v praxi znamená, že nič sa nedeje ´iba tak´. Kým vo svete detí, bláznov, alebo inak nepríčetných sa všetko akoby dialo ´iba tak´ teda ´mimochodom´ teda ´mimochodom vôle´. Vôľa sa deje ´mimovoľne´. Kdežto u človeka obyčajného je všetko myslené z hľadiska nejakého pozorovateľa. Nie je vôľa ako vôľa. Človek, ktorý sa ´deje´ z vlastnej vôle samotnej, ale sa ešte nenarodil. Preto by úplná sloboda vôle znamenala, že človek sa ´deje´ z vlastnej vôle. Z vlastného chcenia. Argumentovať  tým, že sa ale nikto nerodí taký akým ´chcel byť´ je, ale smiešne. Z vlastného chcenia sa neudial tak, alebo tak. Chcenie ako také, ale zavezuje do takej miery, že sa o chcení dá hovoriť ako o úplne podmienenom. Úplne podmienenom čo z istého hľadiska znamená, že vylučuje náhodu. Ak teda neexistuje ´slobodná vôľa´ ako taká je tomu tak preto, že proste neexistuje ´náhoda´ ako taká. Nič sa nestane nikdy čo stať sa nemá, alebo by nemalo. Všetko a vždy sa deje len to čo sa diať z absolútnou nutnosťou musí. Samotná sloboda je absolútnou tyraniou. Definícia slobody je tyrania. Tyraniou myslím fakt, že nič iné ako to čo sa musí stať sa nestane, lebo by to nedovolila ´slobodná vôľa´. To znamená pochybovať o slobode vôle aj v spánku. Ako to tvrdí Nietzsché v Mimo dobro a zlo. Preto je samotná kategória vôle mimo ´dobro a zlo´. Dobro a zlo spadajú pod kategóriu vôle. Nemôžem sa nerozhodnúť pre zlo keď tak určí teda podmieni vôľa. Svet vôle je svetom označeným a určeným z vnútra svojho intelibilného charakteru ako jeden jediný svet vo svojej jednote ´mimo dobro a zlo´. Táto jednota sveta inteligibilného charakteru je jednotou celku, ktorý je ako taký podmienený tým čo sa mechanicky ´deje´. Mechanicky znamená ´deje sa tak´ že sa nemôže diať ináč. To znamená, že mechanika diania, ale je úplne podmienená a Nietzsché to vysvetľuje ako dianie z onej vôle, ktorá ho podmieňuje. Teda inými slovami aj predom zahrňuje. Vôľa pritom nedomýšľa svet ako cestu otvorený zmyslom. Zmysly, ktorým sme otvorili cestu my domýšľajú skrze vôľu seba, ale to sa deje už v protiklade. V protiklade, ktorý ale vidí len jazyk, lebo tento protiklad je externý. Z vnútra tento svet tvorí sebe vlastnú jednotu. Nie ešte na konci s dychom, ale logicky keď človek uvažuje sa zdá, že vôľa nie je fenomén, ktorý by zniesol nezaujatého pozorovateľa. Povedať, že neslobodná vôľa je jedna jediná je povedať, že keď niečo pozorujem to neovplyvňujem. Nietzsché tu nachádza svedkov, ktorí by isto boli onými pozorovateľmi nadšení. Svedkom vlastnej vôle, ktorá bije. Postavenie akého sa dopúšťam na poli ´sebavedomia´. Ovšem nikto nepripustí, ale že na poli sebavedomia človeku chýb a nejaká vôľa. Treba ale vychádzať z toho, že vôľa sa môže javiť ako nedostatok. Z vlastnej vôle sa človek nemôže postaviť s postele. Jeho vôľa je v nedostatku. Prečo si takzvaný teoretik slobodnej vôle nepoloží otázku ináč  a nespýta sa seba-samého, že ako je možné, že celá veda nedokáže ani vysvetliť ako človek ´pohne rukou´? Ide tu o to, že vôľa nie je slobodná skutočne lebo je podmienená, ale že je slobodná vzhľadom k tomu čo podmieňuje. Pokiaľ ´vôľa ako taká´ slobodná nie je tak mne ako z vlastnej vôle jednajúcemu dáva slobodu absolútnu. To, že túto absolútnu slobodu, ale nedokážem prijať vlastne spôsobuje, že sa mi v konečnom dôsledku dostáva toho, že pociťujem svoju vôľu ako neslobodnú, lebo neslobodné na nej je práve to, že nemôže byť úplne slobodná pokiaľ má byť vôľou. Slobodou vôle sa tu myslí to, že niečo podmieňuje, že vôľa je len potiaľ vôľou pokiaľ niečo podmieňuje aby to dopadlo tak ako to z tejto vôle dopadnúť má. Vôľa, ktorá by nič nepodmieňovala, alebo ničím nepohybovala ako svojou extenziou by stratila zmysel slova ´vôľa´. ´Slobodná vôľa´ je v podstate oxymoron. Oxymoron v zmysle slobody ako takej. Práve preto, že ide o vôľu človeka nie je sloboda tým čo podmieňuje vôľa, ale vôľa tým čo podmieňuje slobodu. O čo je sloboda ´vôle´podmienenjšia o to je ´vôľa´ neslobodnejšia.
tvoje stanovisko vítané
kniha zatiaľ neprišla-keď príde pošlem, krsnie je pre deti-ale pre vsetkych-detska je len hracka

Proč ne, akorát bych doplnil k tomu rozumu slovo částečný. Rozum je instrument dílčího výstupu.

no musim uznat tato veta ma pobavila v dobrom

Je pro všechny, kdo nejsou dětma?

myslim, ze ano ked mas nejake vnutorne dieta v sebe tak nic pre teba –ale aj keby tam sli deti asi by sa tam dlho
neohriali.
je pre kazdeho ale v realite asi aj pre deti-, alebo maju deti koncetraciky svoje osobitne mat?

Každopádně ze zázemí, samospouštěč aktivátor aktualizace, každopádně oživující duch — buch, buch! otevřete, půjdete s náma!

ftipne
človek hľadá seba a miesto seba nájde teba.Subjectivism is the guarantee that man invents for himself when he stops believing in God.

subjektivizmus garantuje, ze clovek vynalieza sam pre seba ked prestava verit v Boha.

colachoVynález jakožto věc nalezená, nikoli stvořená negarantuje naprosto nic

a subjekt už vůbec!

vynalezená-ako povedal by si, ze človek vynašiel ´vývoj´, alebo ´jazyk´? abstraktné veci sú tiež vynálezmi, ale objektívne povedané ich nikto nemohol nikdy vynájsť museli už nejak byť a len čakali na svoje objavenie nie?alebo je medzi vynálezom a objavom rozdiel? Ako keby som šiel ulicou a objavil na nej ´vodu zo zlata´?   bolo by to tak, že ten pre objav ten objav som bol predurčený, že ten objav objavil mňa?
Vieš ako krchovský píše, že on svoje básne nepíše, že on je napísaný nimi? to máš zhruba tak, že vynález mal byť niekým vynájdený lebo on vynález už ako abstraktná vec existoval ešte skôr ako na neho niekto prišiel-dalo by sa povedať, že čakal na svojho objaviteľa?

Pokud subjekt zapomene na garance, tak se může navštívit.

-stvorený-vynájdený-objaveny- niekto pre niekoho je ako stvorený-povedzme že teória relativy je ako stvorená aby ju Einstein objavil-je ako vynájdená- ako objavená -mys lel si to tak, že subjekt nemá garantované subjektom, že sa vynájde? ako ten subjekt zo subjektu? sám zo seba sa nevynájde c hceš povedať? neobjaví a nestvorí? čo mu v tom brani?Byť reakcionárom je chápať, že človek je problém aký nemá riešenie v sebe samom. Je problémom neľudským.
dalsie aforizmy doplnam
Attachments areaPreview attachment Don Colacho aforizmy preklad zo SJ do AJ II.docx

http://www.last.fm/music/Fauna/_/Soaring+Into+Earth

black metalčlovek je problém ktorý nemá ľudské riešenie- Copak nežijeme v relativním světě.

Lze od něho separovat subjekt? Nelze!

nejde o žiadny relativizmus z môjho pohľadu ide o holý fakt- subjekt človeka s tým nemá veľa čo robiť-riešenie problému akým človek je leží mimo človeka-  z môjho pohľadu ten aforizmus nevyjadruje nič iné a mne to sedí.mne je problemom–Problém je dar který máš vyřešit

wittgenstein bol idealista-a idealista nie som-pre mna zivot je nerisitelny problem a vzyd bude.ja-subjekt
zivot-objekt

ja+zivot=problem

ja-zivot= problem vyrieseny

takto schematicko/matematicky by som vyjadril co za problem mam so zivotom-ale nakolko zijem je otazka ako sa chcem stavat k zivotu ci kladne, alebo zaporne, ze ci chcem zit, alebo byt mrtvy-jeden z nas-ci chcem byt mrtvy-moje vedomie-chce o sebe nevediet-to vedomie o sebe co uz len vie? je raciom rozdelene na dve casti-dve polovice historie aka sa odkedy je na dve polovice opakuje po kazdej jednej samostatne-na neuverenie, ze sa deje vsetko -ja pocuje, vidi, citi, alebo mysli, alebo je vymedzene ne-ja ake robi toto vsetko za neho-ako negativne?zatial sa nic nedeje-ja chodi-ja mysli-ja chce-ja vie-hodnoti-nehodnoti-ja je samo-uzavrene do svojej svetovladnej samoty-svet je rozdeleny a opakuje sa po sebe-len to co z neho nedostanes sa stane skutocnym-korenom nutneho zla-

vsetko je nahoda lebo sa nedeje z nicoho nic ine ako sa z nicoho deje-je nutne zlo relaciou-povod aky sa neda dohladat-kde ma ja povod-a co tvori jeho identitu- muzsku-zensku-identitu-sebavedomie-klucovym pojmom-medzi dvoma miestami bielymi-znovonarodeny do znovazomreleho-znovazomrely do znovonarodeneho-zmrtvychvstaly do zozivotavzisleho-odchadzajuceho do zabudnutia-kazdy zivot je takou cestou, alebo mozno je opakom-ako vzdorovat smrti-vyvzdorovat si zivot-vylucne pri zmysloch-zmysloch akych nema dost -element participacie-bez sucitu-a bez koncentracie-vyvodzovat dosledky na pricine nasledky-z kazdeho aktu myslienkoveho-nesuc poznanie-na nepoznanie-vysmech ako kulturny produkt-bez ladu a skladu-nad pomery pod nich-v etery nad neho-bezprostredne hranice-prostredne nosne konstrukcie-vsetko je nahodou fakt-a fakt je nahodou vsetko-nad slnko istejsia obrana-seba-ja-je sebaobrannym mechanizmom-v urcitom kolobehu sa vzdy znova

utvara samostatne-nenavratne-veduc a plynuc neodvratne-kam tym mierim a kam mieri moje ja-idealizmus? udajne myslenie ake zene nedovoli byt zenou. ja sa obidem bez ja ale ja sa neobide bezomna-zlata stredna cesta neexistuje-ziadne kompromisy vo sfere lasky a nenavisti ako vidim-pomale oko co napreduje-predne sa koncentruje-zena udajne vie predom co chce a zrejme aj co nechce-je obojzivelna-je vo svojej spolocnosti vo vode a ohni-jej cestu trnitu tvoria vedomosti z druhej , tretej, stvrtej, piatej, siestej ruky genia, ktorymi tyranizuje nahodu toho ze vobec vznikla v miere v akej ju dnes pozname-je inym ako tym istym zivocisnym druhom-
vecne opakovanie sa
aby sa clovek vzdy znova zalubil do tej istej osoby
aby clovek vzdy znova stratil tu istu podu

pod nohami-zda sa ze zivot je zensky problem-ze zivot je zenou a preto by nietzsche povedal, ze zivot je problem , ze on nedovoli zivotu byt zivotom-ze on idealisticky myslitel si nedovoli zit, lebo to aj tak nie je na nic dobre, lebo prezit zivot nie je nic pre neho-ovsem niekto ako taky sa neudeje z nicoho nic-nie je nahoda ze vsetko je nahoda-kto to povedal, alebo kto nepovedal by, ze na svete sme sami. Staci sa porozhliadnut po okolitom vesmire, aby sme videli, ze nic nevidime, ze nic nevieme, ze nic tu nie je pre nic za nic. ukradomky sa vykradneme z vlastnej identity, aby sme sami spocinuli medzi recou aby sme dosiahli nad tieto slova ktorych hybne momenty uvadzaju do chodu historiu ako chod dejin-nepomyslajuc na sebevrazdu ega-nepomyslajuc na sebevrazdu svojho odcudzeneho ja ake sa pyta tam von kde je buducnosti dost, kde je sama jej existencia host do domu prazdneho medzi styrmi stenami-do domu pod lampou-nikto ma nepozna aky som,nikto sa nestane mojim uhlavnym nepriatelom v laske s akou si zatial viem chcem nechcem poradit tak, ze ju odsuvam na tretiiu kolaj-raj-moja existencia-doberiem si bolest ako taku frasku-motor na bode zeme-zem je tym archimedovskym bodom akym pohnem-pocujem len ticho, ale medzi riadkami- zobudil som sa do dazda vsade je dazd-umor je system -a system je umor-naco ucit systemu co znamena smrt-smrti neznamena nic-predpoklad, ze zijes je podnet ze zomries-naopak impulz sa straca v impulzivite vsetkoho co pudi k zivotu-cely charakter je pudovy-pudovy charakter zivota-tvori jednotu aka sa neda vylozit-bez poukazu na seba-bez predpovede, ze ja bude rad-radom tvorit opak k sebe samemu, ze vidiet v nom bude ako v inteligibilnom duchu-poznania- ze bude vidiet v tom comu moze rozumiet-ze rozumenie bude viditelne, ze bude tvorit temnotu aka sa da nahmatat-hmatat-hmat-je matnost aku vidi-vsetko je nahmatatelne skrze viditelne-prostreiedky efemeralne-je tazsie chciet-nechciet nic viac menej az dost-dost chciet clovek nemoze nikdy viac-menej-uchovavat svoje podstatou nezucastnene-nesposobene-vzdychy-nadclovek-podclovek-nadzviera-podzviera-vyznamenania- pitva az ukazala ze co bolo vo veci, ze co kto mal na praci, ze cim kto zachadzal a cim zisiel-preto, ze jav je pomaly ako reakcia na prejav/appearance/ -prejav akceleracie

Sám se tomu brání, klade si odpor, tedy je.

‚?Je mozne ze sa zena brani tomu, ze je pocata, ze je zenou-ze sa clovek brani jej sebe-samej-chyba v systeme-vymazal som si cely odstavec-slobodna vola na tom nemeni nic -zasla slava-ako slnko-je mozne ze bytie je vymedzene len negativne-ze reinkarnacia je obrana-seba obrana proti smrti?
kladie ‚reinkarnovanec‘ odpor aby celil smrti a smrtelnosti- ? deus ex reinkarnacia? kto dal prvy podnet? myslenie idealizmu?

já neřeší to, co pokládá za neřešitelné;

neriesi? ja musi riesit vsetko v zavislosti od vole-nema na vyber-ja nie je prve a ani posledne-idealizmus je myslenie ze ja rozhoduje o tom co bude riesit? z hladiska vole, ale nic take nepripada v uvahu, lebo vola je prava -to je otazka toho čo z nás vôbec chce k pravde -pravdu o sebe samych sa mozme dozvediet iba mimovolne. A pokial vobec tak jedine tak, ze sa nedozvieme ako vieme, ze musime od toho sa odvijat, ze ake je nase myslenie-typicky vyrazom-slobodnej vole  alebo toho co sa za nu na zapade povazuje je si myslim onen vyrok myslim teda som-tym ze myslim som kto myslim ze som-ovsem,ale prave ak ma vola definovat potom je vylucene aby som si myslel co chcem-descartes tvrdi v podstate ze kym si nieco myslim tym to mam-mam -neexistuje pripad zeby som bol nieco nemyslitelne ako zeby som si myslel nieco co mysliet si nemozem-ale slobodna vola je poprenim toho, zeby som bol kto nie som, zeby som si myslel, ze nieco si myslel som teda som bol-naopak slobodna vola predstavuje uvedomenie, ze si nemozem ine mysliet ako byt, alebo sa to vylucuje teda popiera? co v tomto kontexte znamena poprenie vole shopenhavera?

znamena si mysliet nemyslitelne a chciet nechcitelne? nemozem chciet co uz by som nechcel skor ako som to chcel-reinkarnacia znamena, ze sa bytie brani smrti, ze kladie odpor-vôla sama vytvara protisily ake ju zase stvoria? to ze smrti kladiem odpor by ma malo stvorit znova?

ako je mozne zakladat vôlu na cisto negativnom zaklade na cisto neggativnom pozadi? nietzsche tvrdi, ze vola je temnym pozadim-akl je mystikom tak tato myslienka je jeho najmystickejsia-inac moc nevidim ze co mystickeho mi nietzsche este moze dat-vôla stvorila samu seba?

ja je iba syntetickym pojmom- netreba sa prilis venovat ja-bytie-reinkarnacia-vôla-stupen sebauvedomenia-od toho zavisi-do akej mieri sa uvedomujem skrze vôlu-skrze to co chcem- chcem toho dost aby som si dokazal uvedomit ze co vlastne znesiem?

je vola zavisla od toho co chce?

dava zmysel aby vôôla bola formovana v zavislosti od toho objektu alebo veci aky chce? je zivot formovany v zavislosti od smrti? veris v osud do tej miery, ze veris ze den kedy zomries urcuje kazdy den tvojho zivota?

ze dnes je mozne v prevratenej chronologii povedat, ze uz dnes je jasny den mojho zivota smrti a preto sa od toho isteho dna bude odvijat kazdy moj den do toho dna preto, ze to proste je v zavislosti od poznania, ze sa tak stane dane?

vyvratenie slobodnej vôle na neurobiologickej baze je urcite do velkej miery zarazujuce nakolko by to mohlo znamenat, ze clovek tak ako chce nemoze nechciet inac.

vôľa nechce speť? kam speť by chodila? pre vôľa speť cesta nejestvuje. ak uzname toto potom musime uznať, že nič ine ako chcieť nemožne ani človek nechce.

nemožne je, že ideme iba ´tam´. podľa všetkeho toho,
že cesta speť nejestvuje by nemohla jestvovať ani cesta tam-kyvadlo-a keď existuje cesta tam aj speť cesta musi existovať- labyrint prirodzenosti-labyrint prítomnosti-každá chvíľa-je labyrintom-preto, že vedomie je labyrint v ktorom je ´ja´ -ja je v labyrinte vôle resp labyrinte vedomia-od toho vedomia-vôľa chce tam, alebo speť-otrázne-bráni sa a kladie odpor-amor-amor-odpor-ako sa brani?

vylucuje svoje pocatie?

.Attachments areaPreview attachment HOSPODINA básnická zbierka.docx

Velmi podobně si počíná i filosofický materialismus. Jeho nástrojem je v determinismus přeměněný kauzální nexus. Zlo je tu přiznáno, ale vzápětí zase odinterpretováno podle naivního přesvědčení, že všechno zlé je k něčemu dobré, které je, ač je to neuvěřitelné, povýšeno v učené podobě na filosofický zákon! I zde nutná existence ontologické substance a z ní nutně plynoucí existence světa dávají vzniknout modelu, v němž tento svět je nakonec nejlepším z možných světů, protože se v takový vyvíjí vývojem, resp. v rovině člověka pokrokem. Sám Marx sice zahořekoval nad krutou nespravedlností, kterou je smrt, ale marxisté si ušili košili z pozitivistického blábolu o pokroku, který vše napravuje, až úplně napraví.

Všem substančním modelům je společné přesvědčení o nutné existenci ontologické substance a z ní nutně plynoucího světa, a v důsledku toho odinterpretovávání reálné existence zla a současně s tím i znevážení reálnosti lidské svobodné vůle, což vše vede k tomu, že eventuální eschatologie se v jejich případě stává zbytečnou fraškou.

Neboť kde není reálnosti zla – nač eschatologie a v čem by spočívala? Není-li svobodné vůle – nač eschatologie a v čem by spočívala?

Eschatologický rozměr, eschatologický prostor, eschatologický čas jsou tu zneváženy, v praxi zbytečné, neplynou z úvahy, nemění nic na věci. V theistických substančních modelech by eschatologie spočívala jen v sebenávratu světa k transcendentní substanci – mýtus předfilosofického stadia myšlení udržující se s neuvěřitelnou houževnatostí přesto, že je logicky a hlavně eticky naprosto vadný (zodpovědnost Boha za utrpení tohoto světa je suspendována: ovšem právě proto je existence zla předem teoreticky odvysvětlena!)

A přitom jsme již v předcházejícím našem ontologickém eseji museli konstatovat, že jedině tehdy, jestliže je reálná eschatologie imanentně zakotvena v samé struktuře ontologické reality, je možno odmítnout Buddhovo naučení, že je lepší nebýt než být.

Toto naučení je dosud jediným racionálním slovem tváří v tvář skutečnosti zla, ovšem právě slovem vyřčeným z odmítnutí důvěry v existenci eschatologického rozměru ontologična.

Toto naučení odmítá evidentní prolhanost theistických odpovědí a přechází mlčením usmrkaný optimismus vývoje a pokroku v jakémkoli balení.

Z možného vzniká možné (jako ontologicky nové); z nutného nevzniká nic (ontologicky nového), protože je v něm již vše obsaženo.

Nebudu to opakovat: je očividné, že tam, kde nenutnost, volná hra dialektických sil, hraje určující úlohu, je pro svobodu vůle po čertech větší prostor než tam, kde vládne nutnost, která pochopitelně od svého prazákladu v nutnosti ontologické substance spájí celé universum.

Jen tam, kde je nutně daný nejlepší ze všech možných světů, je problémem svoboda vůle.

A již jsme u eschatologie: jen v případě, že je svobodná vůle a že zlo je ontologicky reálné jakožto zlo (a ne jen privace dobra apod.), má úvaha o eschatologii reálnou podobu a má význam.

Stvorený zlom znamená niečo iné ako zlom ´objavený´, a zlom ´vynájdený´.

Kým stvorenie predpokladá proces tak ´vynález´ a ´objav´ predpokladajú tak najviac predpoklad, že niečo také ako sme ´vynašli´ a ´objavili´ muselo byť v našich možnostiach to vynájsť a objaviť nejake predom dané. Stvoriť, ale nemusí znamenať, že niečo také bolo v našich silách, alebo moci predom- stvorenie je pojem ktorým označujem nemožnosť-niečo nie je a potom je.

Nechci zde zkoumat tzv. otázku „vzniku zla“.

Dejme tomu, že je to přirozený projev a důsledek stavu, kdy tento svět není nejlepším ze všech možných světů.

Že je to přirozený důsledek a projev toho, že ontologická realita (Bůh apod.) není dokonalá v metafyzickém slova smyslu a že je nedokonaná v ontologickém slova smyslu.

Její výbornost záleží však právě v této nedokonanosti, kdy je možno, aby bylo dosahováno kvalitativně nového (vznikání kvalitativně nového nebylo v substančních modelech dost dobře možné, všecko bylo buď teleologicky, nebo deterministicky, nebo dokonce predestinačně „zkalkulováno“).

Zlo je ontologicky podmienene tym, ze dokonalost nejestvuje-nirvana je absenciou toho, ze zlo jestvuje-je absenciou jestvovania zla-avsak len prave preto, ze zlo z nedokonalosti existuje je mozna nirvana ?

nirvana ako stav dokonaleho poznania vylucuje zeby take poznanie vobec bolo mozne z hladiska zla? zla ako škvrne dokonalosti?

Dejme tomu, že „vznik zla“ je dán prostou volnou hrou dialektických vztahů (a pak by bylo možné jakžtakž uvažovat o tom, že zlé a dobré je asi tak v rovnováze, pokud nepřistoupí subjektivní faktor, který ovšem v rovině lidského rodu tu přistupuje a může mocně tuto rovnováhu vychýlit).
dostať zlo do rovnováhy dobra? čo prdpokladá čo? nato aby sme hovorili o vzniku dobra musíme zlo už uznať za realitu?

Rozhodně však zlo není náš subjektivní výmysl.

Je však možno z něčeho usuzovat na eschatologickou možnost? Řekl jsem, že tam, kde je zlo ontologicky reálné, byla by eschatologie něčím reálným, a ne jen pouhým slovem.

Nietzschého večný návrat ako eschatologická záležitosť? Večný návrat toho istého ´najvzdialenejšieho´?
Nech žije Buddha je oxymoron. Buddha svojím príkladom ukazuje len smrť?

žiť nato aby si zomrel. údel každého smrteľníka. z hľadiska ´zla´ ako ´smrť´ je nutné priznať, že človek nežije ´zo života´ preto, že zo života netvorí, že nevzniká, že nevynalieza, ale sa ani len neobnovuje, ale len vracia-človeku sa len vracia život/avšak nepredpokladá vracanie sa nejaký ten moment aký ´z´ ?ak sa život nevracia zo života sa vracia nie zo seba ´večne´ tak z čoho teda ? stojí večný návrat na vode? teda na smrti? človek za vodou po večnom návrate?nech zomrie Buddha. Buddha ale nikdy nezomrie, lebo Buddha je zo ´svojej podstaty´ nesmrteľný ´teda absolútne poznaný´-pokiaľ ide o absolútne poznanie nie je možné, lebo vec nie je absolútne poznateľna? napriklad ´smrť´-smrť nie je absolutne poznateľna a preto život je nedokonaly-toto má riešiť otázka nirvany? nirvana je otázkou večného návratu, alebo večný návrat je otázkou nirvany? večnosť je protipólom karmy? ako je karma spojená s večnosťou?

večné nemusí znamenať nesmrteľné? v zásade nie. pretože vesmír aj keď je večný nie je nesmrteľný, lebo sa nachádza v stave mŕtvom-vesmír ako mŕtvola je v medziach smrteľnosti v medziach večnosti aká nie je živá-vylučuje preto život zo smrti fakt, že smrť je absolútnym poznaním, ale nie seba? pretože vec o sebe nie je smrť? vec o sebe nie smrteľná?

najlepší z možných svetov je pomalá smrť, ktorá je dlhá večnosť-večnosť vylučuje časový moment? časový moment znamená život? čoMUkoľvek čo žije ide o čas večnosti, ale večnosť nedáva zmysel životu, lebo život sa večne neopakuje, lebo nie je zo života-nietzsché predpokladá život keď postuluje večný návrat-postuluje ho preto, že predpokladá, že život musí pochádzať zo života aby sa do života večne vracal-aby sa večne vracal život už tu musí nejaký život byť, alebo z kadiaľ ako nie zo života by sa život vracal?
treba povedať, že Zarathuštra je tanečníkom.

tak predpokladá, že zo smrti sa do života vracia život, ale nevie čo je smrť, lebo smrť sa nedá poznať v absolútnom zmysle-smrť nie je poznateľná dokonale-ani ako dokonalosť sama-vracať sa k životu-

V Markétě Machovcové jsem se dost obsáhle rozepisoval o tom, že právě sama existence zla jakožto něčeho, s čím to není v pořádku, co má nebýt, co má být překonáno, poukazuje na to, že je tu možnost ho překonat, že „je tu od toho, aby bylo překonáno“ – což je stricto sensu naplňováním eschatologického času či eschatologického rozměru ontologické reality.

Otázka vize stavu, v němž se dá žít, je snad trochu platonská, jako by kdesi už byly hotové normy, podle nichž se tak bude žít.

Stav.

Asi věru nejsou, a jsou-li, tedy jen jako normy, jichž se můžeme domyslet – ale hlavní rozdíl od platonské tradice je v tom, že chci zdůraznit úlohu lidské aktivity, která věru nespočívá jen v introspekci, kontemplaci a světaodříkání.

Nezbude než přepokorně přiznat, že žádnou pořádnou aktivitu zatím neumíme vyvíjet. Ale chtěl bych důrazně říci: v každém živoucím tvoru je ona touha po stavu, v němž se dá žít – a v každém člověku je vědomá: to už je hodně!

Podľa nietzschého je viera túžbou po nevedení, alebo po nepoznaní.
teraz by záležalo ako sa stavať k problému ´nirvany´
nirvana
je stavom dokonaleho poznania, ale zaroveň vyhasnutia teda skôr dokonaleho nepoznania-za predpokladu, že len živé môže poznavať-živé teda ´nie-mŕtve´-ako v protiklade k smrti existuje život-ale tento protiklad je medializovaný cez stred akým je ´žitie´-źivot je substantivum, ale žiť je sloveso-kým smrť je protiklad života ako stav tak ´žitie´ je medzi dvoma stavmi-rovnováha medzi týmito stavmi nie je tvorená žitím, ale nirvanu môžme chápať povedzme aj ako rovnováhu medzi životom a smrťou keď tieto považuje za protiklady v najlepšom zmysle slova-som a naopak nie som-som živý a naopak nie som živý teda som neživý teda mŕtvy -som- nie´žijúci´ale v stave svojej smrti ´neživý´ -viera že dosiahnem nirvanu je vierou že nebudem už v ničom živý-nič bude mojím živlom, alebo elementom neživého-túžba po tomto stave neživota je nevedomá viera?

Ak je život opakom smrti je túžba vierou po nepoznaní že?

túžba žiť, alebo zomrieť?

vedomá túžba je pud k životu
nevedomá túžba pud k smrti

je antilogos nirvanou?

zmysel aký človek sleduje preto, že chce vyhasnúť v smrti v ničom?

živel-logos-nirvana-fauna

karma je ´sebaopakovanie´ a ´sebaprevteľovanie´ znova opakovanie sa v živle-život ako stav je živel v ktorom sa ´dá žiť´, ale je ´život ako stav živlom´? a smrť ako stav živlom? to by musel ten stav byť tvorený energiou aká je tvorená ´vodou vzduchom ohňom a zemou´-je smrť tvorená ohňom, vzduchom, zemou a vodou? ako 4 živlami v akých človek poznáva samého sa ´proti prírode´?

nirvana je prirodným stavom?
je priroda v nirvane?
nirvana v okne?
nirvana v prane?
jemnohmotnej energii?

otázka je či život je stavom vedomia?

pretože ak otázka slobodnej vôle je otázkou vedomia je otázkou toho do akej miery je človek v nirvane ´vedomím´ stavu ´von´ a stavu ´dnu´ ako tvrdí nietzché-vedomie je uzavretý systém-do seba uzavretý systém? ako vzhľadom nato, žeby mal vonkajší svet existovať by človek musel byť súci si byť jeho vedomím istý.
ak neexistuje stav vonkajšieho sveta čo nietzsché popiera, lebo svet je pohybom-nie je možné v žiadnom časovom okamžiku ho určiť ako daný-z hľadiska plynutia času svet nemá ´existenciu´ ktorý by bola stavom preto, že stav predpokladá istú ´nehybnosť´-akonáhle sa niečo hýbe už to nie je v stave-vonkajší svet je dianím preto, že ako dianie je pohybom-čo tento svet dalo do pohybu? Zarathuštra sám zo seba je roztáčajúcim sa kolesom.
mantragora
jedného magora

v každom súčasnom pohybe je stav vylúčený, ale keď je pohyb tam kde je pohyb je pohyb vylúčená vec z hľadiska dichotómie stavu bez zaujatého pozorovateľa-stav nirvana by mohol byť stavom v akom už absentuje nezaujatý pozorovateľ-avšak život ktorý vzniká zo života je vždy životom aký musí byť zaujatý k sebe z hľadiska svojho vzniku-vznik-je organizačným by sa mohlo povedať princípom toho čo sa organizuje okolo svojej smrti-smrť je pritom nedotknuteľná-duša akonáhle sa jej človek dotkne ju stráca-ale  smrť je nedotknuteľná-je nehmatná-realisticky povedané sa nedá ´vyhmatnúť´-

povedať, že smrť nemá podstatu je vylúčená vec, ale?
smrť nie je pohyb?
pohyb zo stavu do stavu?
pohyb je vylúčený, lebo smrť je vylúčená?
k čomu smeruje pohyb?
pohyb sám zo seba sa nevracia do seba?
smeruje od seba?
vôľa je údajne odstredivou a dostredivou silou.

Jen tam je silná dynamika, kde se o zlu ví a kde se zlo – třeba pojaté jako hřích – aktivně chce odstraňovat!

Zlo o dobre vie, ale dobro o zle nie.

/svoje/

Zlo, hřích – jako porušení stavu věcí, a ne jen jako privace dobra anebo piedestal dobra. V křesťanské tradici – tj. v naší tradici – byl svár mezi tendencemi odinterpretovat zlo v zájmu větší slávy boží a uznat zlo jako plnou realitu vždy velmi silný a živý. Budeme-li schopni uznat, že nepotřebujeme zlo odinterpretovávat pro větší slávu boží, ale že pro naplnění eschatologického času máme něco dělat, a poučíme-li se (dříve nebo později) z nejtrpčích zkušeností, že to „něco dělat“ není šestá vědeckoprůmyslová revoluce, učinili jsme ohromný krok kupředu.

dobro od zla vyžaduje ospravedlnenie, alebo ´odobrenie´. odobrenie dobra zlom.

Škrtáme-li co nejrozhodněji záměnu eschatologie a vývoje či pokroku, jsme-li skeptičtí vůči čistě soukromým aktivitám od dobrých skutků konání až po jógu, pak nám nezbývá než říci, že přibližování a nástup eschatologického času se dějí jaksi nad naše zásluhy, tj. prostě řečeno gratis – milostí.

„Lest absolutního ducha“ je projevem komplexní dialektiky ve vztazích mezi věcmi, resp. jednáními/spoločenské štruktúry, alebo vzťahy?/, a mohla by být matematicky či kyberneticky modelovatelná, i když nikdy nebude moci být absolutně zkalkulovatelná; je to v podstatě důsledek „přepísknutí“, jež jsme nepostřehli nebo nedokázali mu zabránit.

. „Lest Absolutního ducha“ je jaksi výrazem řádu spravedlnosti, v němž přese vše, jak to se světem vypadá, žijeme, a je dobrý pocit vědět, že funguje, i když může být a bývá i trestem pro každého z nás. Je však něco podobného i řád milosti?

Síť dialektických vztahů v rámci samovzniklé ontologické reality, tak jak se v průběhu času vytvořila, komplexní strukturovanost ontologické reality, která se v prvé řadě projevuje tím, že samovzniklá ontologická realita je negentropická – id est živá v nejhlubším, nejobecnějším a nejstriktnějším slova smyslu -, nás může vést k uvážení, že toto specifické jsoucno se může projevovat v úhrnu svého působení, i dokonce v jednotlivých případech jako theomorfní.

Zamenil by si slovo dialektický a štrukturovaný Ľuboš?

theomorfný ?

aky jetheomorfný ?

Eschatologický čas je stav, v němž se dá žít, v němž stojí za to žít, v němž to k něčemu je – a to pro vše, co je v universu – a to znamená i pro to, co trvá v ontologickém poli. Tedy ne jen pro lidstvo – to je rozdíl od sebevětších dosažení vědeckotechnického pokroku.Tento čas je možno anticipovat srdcem i životem, ale jeho realizace je „sestoupení“, které odvisí od „řádu milosti“, o němž, jak jsem doznal, nic nevím, alespoň ve stejné míře jako od naší upřímnosti.

Důležité však je, že v aktivitě obracející se proti zlu můžeme zjišťovat, že eschatologický rozměr je – nebo alespoň může být – zakotven v samé struktuře ontologična.

Túto, ale nevieme vyvíjať.

Bez eschatologie, jak jsem už řekl, veškerá ontologie má uříznutou hlavu.

To je zlo velmi veliké a souvisí s „porušeností“, jejímž projevem je zlo („hřích“) více než nemoc a smrt.

Zlo je prejavom!!!!

Přitom chci zdůraznit realitu eschatologického času, který je tím, co má přijít, a jejž ve svém osobním životě neuskutečňujeme, jen anticipujeme – a nanejvýš spolupřipravujeme.

Zde se otevírá další velká otázka, do jaké míry jej spolupřipravujeme i utrpením. Utrpení, když má charakter katarze, není tu zřejmě pro nic za nic, to může vidět i racionalistický, atheistický filosof.

nirvanu bondy popisuje ako za A. vyhasnutie
B. dokonale poznanie-tj absolutne/oxymoron?

a este ja dodam, ze za C. je nirvana odtrhnutie sa od vonkajsieho sveta teda utrpenia/ak taky svet jestvuje