národný satanista

V každom človeku drieme nejaká budúcnosť. Budúcnosť ku, ktorej je povolaný. Budúcnosť jeho povolania. I keď je z času na čas pravda najlepšie si ísť za svojím cieľom/telos/ aj tak by človek v každom veku mal v ústrety životu a pracovnému procesu byť predchnutý aspoň akým takým pocitom, že kto chce kam mal by si pomôcť tam. Žijeme dobu ignoramusov. Žijeme dobu počítačov, digitálnych technológií, a budúcnosť, ktorou som otvoril tento text nebude zdá sa iná. Je to pilná doba, v ktorej sa každý snaží pričiniť aby nestratil niť. Nestratil niť sebavedomia, sebauvedomenia, sebapresadenia, seba, seba, seba. Je možno ťažké byť do bodky taký aký človek chce. Nenarodili sme sa dokonalí. Neboli sme stvorení preto byť top-manažéri, modelky, vývojári, alebo čo ďalšie, ale v prvom rade sme boli stvorení ako ľudia, ktorí by si mali zachovať ľudskú tvár. Je dôležité, aby sa človek vo svojej profesii našiel, ale aj aby bol tým kým naozaj je. Tým kým zoči-voči ostatným má byť. No to je, ale otázka. Identita človeka je totiž filozofická otázka par excellence. A tak ako iné si aj človek osvojuje svoju pracovnú identitu. Osvojuje si svoju identitu ako žena, alebo muž, ako manžel, alebo syn, alebo ako gazdiná, a manželka. Pretože všetci kto môžeme sa do istej nám možnej miery usilujeme o nejakú-tú kariéru sme vždy v hľadáčiku tých, ktorí do svojich firiem, alebo spoločností, či iných foriem podnikania hľadajú tých ´pravých´. Dobre vieme, že nie je jednoduché v SR pracovať, lebo všade kde človek nie je si pánom svojho času musí rátať s jediným a to tým, že od neho chcú veľa muziky za málo peňazí.
V SR sa doslova zamestnávatelia predbiehajú v tom kto vyžmýka svojich zamestnancov viac. Hovorí zo mňa vlastná skúsenosť. Po rokoch-rokúcich ako voda plynúcich som doposiaľ nenatrafil na fér-zamestnávateľa, ktorý by sám bol majiteľom takej obyčajnej ´ľudskej tváre´ akú žiada od zamestnanca za každých okolností. V neďalekom Nemecku za ťažkú manuálnu prácu akú som v SR robil bežne za 400-600 eu platia aj päť násobok. Mnoho krát sa dokonca aj podmienky pracovné diametrálne líšia. Podobne ako som sa nenarodil ako vývojár, modelka, alebo top manažér som sa tiež nenarodil ako ekonomický otrok. Aj keď to niekedy vyzerá tak, že triedny boj je mŕtvy, alebo, že sa človek nenarodil do ekonomického otroctva, lebo kapitalizmus dáva rovnaké príležitosti tak to nie je pravda. Kapitalizmus žiadne príležitosti, ktoré by mu neboli po vôli neposkytuje. A tie, ktoré mu po vôli sú nutne neznamenajú veľkú výhru pre tých, ktorý ich sú odsúdení trpieť. Aj keď s pachuťou slobody, ktorá jediná je ako Ježiškova láska zdarma.
Keď sa človek nechá zotročiť a nechá so sebou zaobchádzať ako s otrokom je to jeho chyba. Kapitalizmus si z ľudí nevychováva pánov, keď chce otrokov. Doba, ktorú žijeme robí z ľudí otrokov kapitalizmu a ekonotonodiktatúry. Kapitalizmus vychováva otrokov. Sme vychovávaní k otroctvo technologickému, potravinovému, strategickému/závislosť na cudzích ´zdrojoch´, energiách/, korporátnemu a ideologickému-globalizácia, technokracia, automatizácia.