V mene otca, ale ktorého už len mu žiadny nezostal syna, ktorého ´nezabil´ po spomienkach, v ktorých ho neutopil; nedostupnú hraje ako ´ranu´ktorú v myšlienkach prezrádza ´ostych´, ´strach´, ´hanba´, určitý stupeň vedomia ´seba´,v ktorom sa prejavuje, že sa prejavuje ´zákon´, v ktorom sa zoceľuje. Vyrieknuté ´slovo´,v ktorom sa ozýva cez, ktoré ho volá späť zo […]
Pokračovanie článku