večnosť mi kýve stavba života je táto veža zo slonoviny v hlave samé piliny v jej úsmeve sa zatriaslo moje slovo skrze oči sa potiahlo všetko šedým filmom umelé múzy aké vzali za svoje city čo ďalej cvakali na mňa ako smrtky zuby tichá voda brehy lesa myje zmije syčia ako o život nikto nikde, ale nepríde mi vhod po smrti čo koluje v žilách tuhých tento paradox […]
Pokračovanie článku